Samoobslužné pokladnice sa za posledné roky stali bežnou súčasťou takmer každého väčšieho obchodu. To, čo spočiatku pôsobilo ako moderný doplnok a dobrovoľná alternatíva pre tých, ktorí sa ponáhľajú alebo majú len pár položiek, sa postupne premenilo na štandard. V niektorých predajniach dnes dokonca predstavujú hlavnú, prípadne jedinú možnosť, ako zaplatiť za nákup. Práve tento posun však v poslednom období vyvolal vlnu kritiky a na sociálnych sieťach sa začal šíriť trend ich otvoreného bojkotu.
Pôvodný zámer obchodníkov bol jednoduchý: skrátiť rady, zrýchliť obsluhu zákazníkov a zefektívniť chod predajní. Pre mnohých ľudí sa samoobslužné pokladnice naozaj stali vítanou možnosťou. Najmä pri malých nákupoch ponúkajú rýchlosť, súkromie a kontrolu nad vlastným tempom. Časť zákazníkov si pochvaľuje, že nemusia čakať pri plnom vozíkom a celý proces zvládnu v priebehu niekoľkých minút.
Využitie samoobslužných pokladníc taktiež uprednostňujú jedinci, ktorí sa necítia komfortne pri sociálnych interakciách s cudzími osobami, alebo sa im chcú pri bežnom nákupe vyhnúť. Pre niektorých zákazníkov predstavuje takýto spôsob platenia väčšie súkromie, menej stresu a možnosť vybaviť nákup bez nutnosti komunikácie. Aj to je dôvod, prečo si táto forma obsluhy získala stabilnú skupinu priaznivcov.
V posledných týždňoch sa však diskusia vyostrila. Na internete sa začali objavovať príspevky, v ktorých ľudia otvorene hovoria o bojkotovaní samoobslužných pokladníc. Argumentujú tým, že nie sú zamestnancami obchodov a nemajú povinnosť vykonávať prácu, za ktorú sú podľa nich platení pracovníci reťazcov. Kritici zároveň poukazujú na to, že obchody takto šetria na personáli, pričom zodpovednosť za skenovanie tovaru presúvajú na zákazníkov.
Bojkot, ktorý sa šíri online
Impulzom k širšej debate sa stali virálne príspevky a obrázky šírené najmä na sociálnych sieťach. Objavili sa výzvy na to, aby zákazníci odmietali používať samoobslužné pokladnice a trvali na obsluhe pri tej klasickej. Niektorí dokonca hrdo tvrdia, že ak im obchod neumožní zaplatiť tradičným spôsobom, nákup nechajú na mieste a odídu, alebo čakajú, kým to za nich urobí niekto iný.
Podobné príspevky spustili vlnu emotívnych reakcií. Jedna časť verejnosti argumentuje princípom a tvrdí, že zákazník by nemal vykonávať prácu, za ktorú je obchodom platený personál. Druhá skupina naopak považuje bojkot za neprimeraný a zdôrazňuje, že samoobslužné pokladnice sú len dobrovoľnou alternatívou, ktorú môže každý využiť alebo odmietnuť. Poukazujú aj na to, že automatizácia a technologické inovácie sú prirodzenou súčasťou vývoja maloobchodu.
Anketa medzi zamestnancami, alebo ako vyzerá bojkot v praxi
Rozhodli sme sa preto osloviť samotných zamestnancov obchodov a zistiť, či sa s bojkotom stretávajú aj oni. V ankete sme im položili otázku: Bojkot samoobslužných pokladníc už pár týždňov rezonuje slovenskou spoločnosťou. Stretávate sa s ním v práci aj vy? Viete nám opísať zážitky so zákazníkmi?
Z reakcií predavačov vyplýva, že online výzvy sa v rôznej miere premietli aj do každodennej reality. Niektorí hovoria o náraste napätia, nepríjemných poznámkach či vyhrotených konfliktoch, iní zmenu vnímajú len okrajovo. Viacerí však potvrdzujú, že časť zákazníkov prichádza už s negatívnym postojom a otvorene odmieta používať samoobslužné pokladnice.
Ema z Lidla: Agresivita pri váhe aj obvinenia z krádeže
Jednou z respondentiek bola Ema, ktorá pracuje v sieti Lidl. Podľa jej slov sa bojkot v podobe nechávania plných košíkov v predajni výrazne neprejavuje, no atmosféra medzi zákazníkmi a personálom je napätejšia ako kedysi.
„Bojkot ako taký som si v našej predajni až tak výrazne nevšimla, ak sa teda bavíme o nechávaní plných košíkov pri kasách. Potraviny nachádzame porozhadzované po celom obchode pravidelne, áno aj mrazené a chladené zahrabané medzi oblečením, takže to nie je žiadna novinka. Veľakrát sa stretnem s ľuďmi, ktorí majú negatívny názor na samoobslužné pokladnice, ale aj s ľuďmi, ktorí ich obľubujú, keď majú malý nákup alebo preferujú vlastné tempo bez stresu.“
Zároveň však upozorňuje na zmenu správania niektorých zákazníkov a opisuje konkrétne situácie z praxe. „No napriek tomu sú tu ľudia, ktorí sú nepríjemní už od začiatku skenovania a nemajú chuť ani náladu počúvať naše rady a rovno nám dávajú celú ich nefunkčnosť za vinu.
Už sa mi stalo veľakrát, že keď bol najväčší frmol, prišla zákazníčka, ktorá prisunula košík ku mne a arogantne mi povedala: „A blokujte! Však ste vyhlasovali, že mi to naskenujete.“ Tu ide hlavne o to, že keď ku mne príde človek, ktorý sa milo opýta a požiada o pomoc, nemám absolútne žiadny problém pomôcť mu artikle naskenovať a zároveň mu vysvetliť chod samokasy. Bohužiaľ, keď je tam veľa ľudí a neviem, kde mi hlava stojí, bude to stručnejšie.“
Dodáva, že problém často vzniká pri nepochopení systému váženia nákupu a následných obvineniach. „Na druhej strane, spôsob, ako niektorí ľudia komunikujú s predavačkami, mi príde absolútne neprípustný a nechápem, ako im to môže vôbec hlava a ústa dovoliť. Ja som tam od toho, aby som zákazníkom pomohla, to áno, ale nemôžem predsa každému skenovať celý nákup pri samoobslužných pokladniciach.“
Problémom býva aj nepochopenie systému váženia nákupu. „Rovnako tak sa stáva veľmi často, že sa ľudia urazia a začnú byť agresívni, keď im pripomenieme, že nákup musia nechať na váhe a nemôžu si ho brať rovno do tašky, inak ich to nepustí ďalej v skenovaní. Joj, pohroma.
Reakcie typu: „Vy si myslíte, že kradnem?“ alebo „Chcete ma označiť za zlodeja?“ hneď lietajú. Pritom sme na nič také ani nepomysleli, len im dali radu, no z ich pohľadu vyznela ako nepríjemná narážka. No napriek takýmto rôznym skúsenostiam sa nájde veľa príjemných a ochotných ľudí, ktorí s nami vedia spolupracovať a zlepšiť nám deň.
Eva z Lidla: Urážky a gestá sú podľa nej častejšie
Budete mať s nimi dokonalého Valentína: 10 skvelých romantických filmov, ktoré si užijú ženy aj mužiNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku