Rozhodol sa preto vyhľadať odbornú pomoc, ktorá mu priniesla nový pohľad na celú situáciu a pomohla mu lepšie ju uchopiť. „Vtedy som vyhľadal odbornú pomoc. Išiel som k psychológovi, ktorý mi povedal jednu krásnu vetu, ktorú si opakujem dodnes. V súvislosti s tým, že máte doma človeka, ktorý je vážne chorý a neviete, koľko tu ešte s vami bude, mi povedal, že ak veríte v Boha alebo v nejakú energiu, ktorá riadi vesmír, nejaký osud a podobne, a vy hovoríte: „Nie, ešte nech tu zostane s nami,“ tak sa vyvyšujete nad Boha. A to nie je správne,“ prezradil.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vďačnosť a to, čo zostáva
Postupne sa jeho pohľad na celú situáciu začal meniť a viac sa sústredil na samotný čas, ktorý ešte mohli tráviť spolu. „Namiesto toho, aby ste bojovali proti niečomu, na čo aj tak nemáte silu, ďakujte za dni, ktoré ste mohli stráviť s tým človekom. S človekom, na ktorého tak úpenlivo myslíte, ktorý ochorel a o ktorého sa bojíte,“ dodal.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Do popredia sa tak dostalo vnímanie prítomných chvíľ namiesto neustáleho premýšľania o tom, čo nedokáže ovplyvniť. Z celého obdobia si zároveň odniesol pohľad, ktorý presahuje samotnú stratu a zostáva v ňom aj po jej odchode. „Lebo to je to najviac, čo môžete urobiť. Veď vám bolo dopriate spoznať takého človeka, inšpirovať sa ním, byť ako on,“ uviedol. Spomienka na mamu Štefániu tak pretrváva aj naďalej a odráža sa aj v piesni, ktorú jej venoval.
Nahlásiť chybu v článku