kováč

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

„Dnes sa v kováčstve strašne ‘fušuje’. Stačí vedieť zvárať, nakúpiť si polotovary, pozvárať si bránu a povedať ‘toto je kovaná brána’."

Podľa 41-ročného umeleckého kováča Miloša Kočtúcha dnes práve takto funguje veľká časť sveta umeleckého kováčstva, najmä pri bežných zákazkách. Preto sa rozhodol opustiť výrobu kovaných brán. Nechcel sa biť s firmami, ktoré sériovo zvárajú a cenovo ho vždy podbijú. Namiesto toho sa zameral na odvetvie, ktoré sa dnes už len tak nevidí.

Keď vstúpite do jeho dielne, máte pocit, akoby ste sa ocitli v inom svete. Nájdete ju stáť medzi vysokoškolskými internátmi, v pozadí hrá black metal, na stene visí obraz Vlada Napichovača… A uprostred priestoru kováč udiera kladivkom do stredovekej helmy.

Foto: interez.sk (Michaela Olexová)

Lenže nie ste v stredoveku – ste v dnešných Košiciach. A táto prilba nebude slúžiť statnému junákovi, ktorý ide položiť život za vlasť.

Niektoré výrobky Miloša Kočtúcha končia v súkromných zbierkach, iné v múzeách. Značná časť putuje k nadšencom historického šermu, ktorí v jeho zbroji znovu oživujú historické bitky. Helmu, ktorá bola skvelým doplnkom v miestnosti počas rozhovoru, kováč vytvoril podľa iluminácie z Križiackej Biblie.

Miloš sa dnes skutočne venuje len zbroji a zbraniam. A zdá sa, že či už ide o dopyt, ceny alebo pocit naplnenia, rozhodne nemá dôvod prestať.

Pred začiatkom rozhovoru si spomenul, že si skončil s bežnými zákazkami pre umeleckých kováčov, pretože konkurencia bola priveľká… Ale prečo práve zbroj?

Naučil som sa základy a potom, keď som sa začal venovať šermu, mi prišlo vhodné vyrábať si zbroj sám.

Kupovať si zbroj je totiž veľmi drahé, navyše čakacia doba u zbrojára býva tri až päť rokov.

Po rokoch sa stále učím a stále pri práci používam vulgárne slová. (smiech) Lebo ak mi rukavica praskne po troch hodinách klepkania a ja môžem tri hodiny svojej práce hodiť do koša, je to fakt brutál.

Ale mám výhodu: Keďže sa venujem historickému šermu, zbroj zároveň testujem. Ak je helma priveľká a rukavica úzka, tak to bolí – a zbroj, ktorá bolí, nie je dobrá. To znamená, že si musím každého človeka, ktorý ku mne príde s objednávkou, zmerať ako krajčír. Preto sa ani nedá požičiavať. Je vyrobená doslova pre jedného človeka.

Čo presne oddeľuje bežného umeleckého kováča od odnože, ktorej sa venuješ ty?

Ja sa snažím kovať úplne presne. Nerobím vymyslené veci podľa filmov, ale dohľadávam ich v historických manuskriptoch či nákresoch zo stredovekej Biblie.

Z takýchto zdrojov čerpám, pretože ľudia, keď v stredoveku kreslili biblické príbehy, robili to vo svojej dobe.

Foto: helma je vyrobená na základe tejto iluminácie/interez.sk (Michaela Olexová)

Obyčajné biblické príbehy tak majú úplne nádherné vyobrazenie toho, ako všetko do detailov vyzeralo.

Výroba zbroje znie ako pomerne špecifický trh. Vedel by si ma trochu uviesť do toho, ako vyzerajú objednávky a ako často ich dostávaš?

Zbrojárov nie je málo, ale u tých, ktorí na nej robia naozaj poctivo, je tá čakacia doba fakt až 5 rokov. Ja napríklad teraz robím prilbu a meče do múzea, potom už čakajú na skompletizovanie plátové nohy, ktoré mám mať hotové do konca júla.

No a potom už mám objednanú kompletnú plátovú turnajovú zbroj zo 14. storočia. Ak sa toto podarí, bude potom vystavená na hrade Beckov. Na to som pyšný, a tam mám deadline do mája 2027. Teraz už teda neberiem žiadne zákazky, lebo vyrobiť to bude brutál.

Ako dlho trvá výroba jednej kompletnej zbroje? A koľko si za ňu účtuješ?

Uložiť článok

Najnovšie články