Väčšina z nás plánuje dovolenku mesiace dopredu. Riešime letenky, hotely, recenzie a hľadáme istotu. Peter Hlad sa však rozhodol pre pravý opak. Bez akéhokoľvek plánu, len s 50-litrovým batohom na chrbte, sa vydal stopom na miesto, ktoré bolo kedysi považované za samotný koniec sveta. Vydavateľstvo INTEREZ MEDIA prináša surovú, autentickú a miestami až šokujúcu knižnú novinku Stopom až na koniec sveta, ktorá búra všetky romantické predstavy o cestovaní.
Tento príbeh nie je uhladeným lifestylovým cestopisom s peknými filtrami. Je to hlboká, úprimná a surová spoveď človeka, ktorý utekal pred vlastnými démonmi, spoločenskými očakávaniami a hľadal slobodu tam, kde ju väčšina vôbec nečaká.
Bizarný impulz z televízneho Duelu
Celé sa to začalo jedného zimného večera, keď Peter ležal na gauči pod dekou. Ako sám v knihe priznáva, bol pod vplyvom silných liekov na úzkosť a spanie, keď v televíznom Dueli na Jednotke moderátor položil súťažiacemu otázku z geografie: „Ako sa volá najzápadnejší bod kontinentálnej Európy?“ Odpoveď znela Cabo da Roca v Portugalsku. Moderátor dodal, že ľudia si kedysi mysleli, že je to koniec sveta.
Pre Petra to bol okamžitý spúšťač. Vypol televízor, nastavil budík na štvrtú ráno a rozhodol sa, že svoju blízku budúcnosť zasvätí jedinému cieľu – dostať sa tam stopom.
Koniec sveta?! – okamžite som spozornel. Ovládač som na prvú šupu namieril presne pred telku a takmer až agresívnym gestom som palcom stlačil vypínač. Nastavil som budík na štvrtú ráno a začal zvažovať, že svoju neistú blízku budúcnosť zasvätím len jednému plánu: Dostať sa stopom na koniec sveta!
Divé svine, mravce v rozkroku a strach o život
Ak si myslíte, že stopovanie po Európe je len o milých rozhovoroch na benzínkach, Petrova kniha vás rýchlo vyvedie z omylu. Počas 27 dní na ceste a vyše 3 000 prejdených kilometrov zažil situácie, pri ktorých tuhne krv v žilách:
- Útek pred mafiou v Porte: Pri hľadaní miesta na prespanie omylom zablúdil do štvrte ovládanej miestnym gangom. Keď ho dvojmetrový vyziabnutý chalan schmatol za zápästie a pýtal sa, či nechce kokaín, Peter musel s rukou na zipse ľadvinky pripravený vytiahnuť slzný sprej okamžite zutekať.
- Mravčia invázia v rozkroku: Po jednej z nocí strávených na prašnej pahorkatine v Španielsku sa prebudil doslova so šialeným mravčením. Keď otvoril batoh, zistil, že tisíce mravcov mu zožrali jedlo, no čo bolo horšie, mravce mal nasáčkované priamo v spodnej bielizni aj v prirodzení. Nasledoval bizarný domorodý tanec donaha uprostred pustatiny.
- Tvárou v tvár 1,5-metrovej svini: Keď sa chcel ráno umyť v kalnej rieke v španielskej Girone, z hustého krovia sa len 15 metrov od neho vyrútila obrovská divá sviňa s mladými.
- Jazda s nožom v hrsti: V meste Lyon nastúpil do auta k mužovi, pri ktorom ho intuícia okamžite varovala pred nebezpečenstvom. Chlap s mrazivým pohľadom sa ho začal pýtať, koľko má u seba peňazí. Peter celú jazdu sedel v kŕči s otvoreným nožom vo vrecku a odisteným kaserom v ruke, pripravený na najhoršie.
O autorovi
Peter Hlad, na Instagrame známy pod pseudonymom @pureaspirin, je slovenský umelec, maliar a vo voľnom čase dobrodruh, ktorý odmieta žiť podľa spoločnosťou nalinkovaných šablón. Jeho životný štýl balansuje na hrane medzi totálnou spontánnosťou, pohybom a hľadaním vlastného vnútorného pokoja. Vo svojej literárnej prvotine zachytáva realitu bez príkras, cenzúry či snahy zapáčiť sa.
Prespávanie v squatoch a na opustených lodiach
Kniha autenticky zachytáva odvrátenú stranu európskych miest. Peter prespával na tých najbizarnejších miestach: pod diaľničnými tunelmi, na opustených lodiach plných potkanov a odpadu v centre Lyonu či v zabarikádovanom opustenom dome priamo v Porte, ktorý mu pripomínal obal albumu od Eminema.
Zároveň sa však v knihe mieša hnus s absolútnou čistotou ľudskosti. Cestou stretáva generáciu mladých ľudí v Nemecku, s ktorými spieva v aute hity z deväťdesiatok a prežíva s nimi víkendové kolotoče a koncerty či náhodnú rodinu v Španielsku, ktorá ho pozve na obed a úplne zmení jeho pohľad na to, či sú všetci cudzinci hrozbou.
Sám v prázdnej miestnosti bez okien, v mínusových teplotách, sa paradoxne cítim najviac naplnený životom. Človek sa zrazu cíti bezvýznamný v porovnaní s obrovským kvantom nekonečných galaxií a časopriestoru. A hej! Padá hviezda! Niečo si zaželám…
Kniha je pretkaná Petrovými vlastnými autentickými akvarelovými maľbami a skicami, ktoré vytváral priamo na cestách na lavičkách, chodníkoch či v staničných bufetoch. Dáva tak čitateľovi možnosť vidieť Európu presne takými očami, akými ju videl on.
Nahlásiť chybu v článku