Zoznam miest vznikol aj na základe výberu najvýznamnejších centier americkej jadrovej infraštruktúry, ktorý zostavil Stephen I. Schwartz, bývalý projektový riaditeľ v Brookings Institution, externý spolupracovník časopisu Bulletin of the Atomic Scientists a editor knihy Atomic Audit: The Costs and Consequences of U.S. Nuclear Weapons Since 1940.
Schwartz vo svojej práci analyzuje históriu, náklady a dôsledky amerických jadrových zbraní a programov súvisiacich s ich vývojom a nasadením. O lokalitách, ktoré by sa mohli stať cieľom potenciálneho útoku, informoval Business Insider ešte v roku 2017.
Ako informoval denník MailOnline, výsledkom jeho práce, ako aj analýz ďalších expertov, je zoznam 15 amerických miest, ktoré by sa v prípade 3. svetovej vojny mohli stať prvými cieľmi útoku. V zozname z minulého roka sú zohľadnené faktory ako hustota obyvateľstva, vzdušná vzdialenosť od strategického vojenského zariadenia, pripravenosť na núdzové situácie a jednoduchosť evakuácie.
Vojenské tepny Ameriky
V zozname 15 miest sa nachádza Honolulu na Havaji, a to pre blízkosť významných vojenských zariadení. Shreveport v Louisiane sa do výberu dostal vďaka leteckej základni Barksdale Air Force Base, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie základne podporujúce americké jadrové odstrašenie.
Mestá Ogden a Clearfield v štáte Utah ležia v blízkosti Hill Air Force Base, jednej z najdôležitejších vojenských základní v Spojených štátoch.
Strategický význam má aj mesto Cheyenne v štáte Wyoming, kde sa nachádza Francis E. Warren Air Force Base, kľúčové veliteľské centrum amerických medzikontinentálnych balistických rakiet. Podobne je na tom aj Great Falls v Montane, ktoré leží neďaleko Malmstrom Air Force Base, jednej zo základní spravujúcich americké medzikontinentálne balistické rakety s jadrovými hlavicami.
Colorado Springs v Colorade je zase sídlom North American Aerospace Defense Command a ďalších významných vojenských zariadení vrátane Peterson Space Force Base. Omaha v Nebraske býva označovaná za „nervové centrum“ amerického strategického velenia pre prítomnosť Offutt Air Force Base, domova Veliteľstva strategických síl Spojených štátov.
Albuquerque v Novom Mexiku zasa hostí Kirtland Air Force Base, pri ktorej sa nachádza jedno z najväčších skladovacích zariadení jadrových zbraní v americkom arzenáli. Základňa zohráva dôležitú úlohu v oblasti skladovania, údržby a logistickej podpory jadrových zbraní.
Ekonomické, technologické, mediálne a politické centrá
Zoznam následne prechádza k mestám, ktoré by čitateľovi zrejme napadli ako prvé. Patrí sem New York, domov Wall Street, sídla OSN a kľúčových mediálnych centier. „Útok na toto miesto by bol zničujúci a zároveň mimoriadne viditeľný. Ide o cieľ, ktorý by vyslal globálny odkaz,“ uvádza MailOnline s tým, že New York je jedným z najzreteľnejších a najviac pravdepodobných cieľov, pričom by potenciálny útok mohol spôsobiť vážne ochromenie americkej ekonomiky.
V hľadáčiku by sa podľa zoznamu ocitol aj Washington, D.C., sídlo federálnej vlády a vojenského velenia, kde sa nachádza Biely dom, Kongres aj Pentagón.
V závere zoznamu sa nachádzajú mestá Chicago, San Francisco, Los Angeles a Seattle.
Seattle je uvádzaný najmä pre blízkosť námornej základne Naval Base Kitsap a zároveň pre svoju úlohu globálneho technologického a prístavného centra. Los Angeles je vnímané ako významný uzol obranného priemyslu, médií, technológií a námornej logistiky.
San Francisco sa do výberu dostalo pre svoje globálne technologické prepojenie a ekonomický význam v oblasti inovácií a financií. Chicago je zaradené ako veľký dopravný a ekonomický uzol USA, ktorého okolie zároveň zahŕňa viacero jadrových elektrární, čo z neho robí strategicky citlivú lokalitu.
Pozor na falošné správy z Instagramu
Po zverejnení zoznamu začalo na internete kolovať video, v ktorom bol zoznam interpretovaný ako zoznam iránskych cieľov. Video zverejnila tvorkyňa obsahu thetruecrimebella, ktorá 3. marca 2026 uviedla tvrdenie, že „Irán zostavil” zoznam 11 amerických miest, na ktoré sa chce vojensky zamerať.
Video nazbieralo na Instagrame viac než 10,7 milióna pozretí a odkazovalo na rovnaký zoznam miest ako pôvodný článok, vrátane Seattlu, San Francisca či Cheyenne.
Podľa France 24 však pôvodný článok vôbec neodkazuje na Irán a vláda žiadny zoznam nikdy nepublikovala. Ide o zoznam hypotetických cieľov, ktoré pôvodne súviseli s Ruskom a so scenármi potenciálnej neutralizácie americkej jadrovej kapacity.
Portál uzatvára tému so slovami, že téma sa opakovane vracia do mediálneho priestoru najmä od začiatku vojny na Ukrajine. S rastúcim napätím v medzinárodnej politike sa totiž zároveň zvyšuje aj verejná citlivosť na scenáre možnej eskalácie konfliktu a túžba po informovanosti.
Hrozí nám 3. svetová vojna?
Zhrňujúci prehľad, ako ho načrtol The Week, ukazuje, že v roku 2026 je Rusko Západom vnímané ako kľúčová bezpečnostná hrozba.
Vojna na Ukrajine zásadne pretvorila európsku bezpečnostnú architektúru, posilnila NATO a urýchlila rozsiahle zbrojenie. Ako upozorňuje The Economist, „konflikt na Ukrajine už trvá dlhšie než prvá svetová vojna”. Napätie je výrazné najmä na východnom krídle Aliancie, kde rastú obavy z ďalšej eskalácie.
5. júna však ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok odmietol tvrdenia západných krajín, podľa ktorých by Moskva mohla predstavovať hrozbu pre členov Severoatlantickej aliancie alebo na nich zaútočiť. Tieto obvinenia označil za nezmysel.
Podľa experta majú ľudia pri téme 3. svetovej vojny „pravdu aj sa mýlia”
Popri Európe zostáva zdrojom napätia aj Ázia, najmä vzťahy medzi Čínou a Taiwanom a scenár možnej invázie okolo roku 2027 by podľa analytikov znamenal priame riziko širšej konfrontácie so Spojenými štátmi.
Doug Stokes, vedúci Fakulty medzinárodných vzťahov na Modul University Vienna, v marcovom rozhovore pre Spectator k téme „tretej svetovej vojny“ uvádza, že ľudia, ktorí ju vidia ako reálnu, majú v istom zmysle „pravdu aj sa mýlia”.
„Mýlia sa, ak tým myslia len ojedinelú, katastrofálnu eskaláciu”, hovorí, pričom dodáva, že majú pravdu, ak si myslia, že „štrukturálny súboj medzi USA a uvoľnenou čínsko-rusko-iránskou osou” bol v marci „v plnom prúde” a bude sa „viesť prostredníctvom zástupcov, ekonomického vplyvu a systematického spochybňovania strategickej geografie”.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku