Dom stojí uprostred prestížneho floridského mesta Coral Gables. Obkolesili ho garáže, kancelárske budovy a 14-poschodový hotel. Jeho majiteľ, Orlando Capote, dnes žije v tieni okolitých stavieb. Kedysi pestoval na pozemku stromy a kríky, no tie postupne hynú. Jeho mangovník prestal rodiť po tom, ako mu slnko zakryla obrovská hotelová budova.
Capoteho dom by v bežnej obytnej štvrti unikol vašej pozornosti. Ide o skromný, jednoposchodový, dvojizbový domček s prvkami stredomorskej architektúry vrátane strechy z červených škridiel. Pre svoju polohu je však inak nenápadný pozemok dnes ako päsť na oko.
„Predstavte si, že váš dom stojí uprostred Manhattanu a zo všetkých strán ho obklopujú mrakodrapy,“ povedal Capote v rozhovore pre NPR. „Presne taký je to pocit.“
Realitný boom a ponuka, ktorá sa neodmieta
Rodina Capoteovcov prišla na Floridu z Kuby. Kúpili si domček a v roku 1989 začala nová kapitola ich života.
O 15 rokov neskôr, v roku 2004, sa Spojené štáty ocitli na vrchole realitného boomu. Ceny nehnuteľností lámali rekordy, banky rozdávali úvery súkromníkom aj developerom vo veľkom… A mnohí verili, že hodnota nehnuteľností môže rásť donekonečna.
Toto obdobie, mimo iné, položilo základy finančnej krízy, ktorá naplno prepukla v roku 2008. Vráťme sa však do roku 2004. O štvrť z dnešného príbehu sa totiž práve v tomto roku začal zaujímať developer. Postupne skupoval okolité pozemky a pripravoval rozsiahly projekt.
Capote sa v tomto období k predajcom pridať nemohol. Jeho otec bol vážne chorý a rodina sa sústredila na starostlivosť oňho: „Neexistoval spôsob, ako sa postarať o otca, predať dom a zároveň si nájsť nové bývanie,“ spomína na náročné obdobie.
Krátko nato floridská realitná bublina praskla a developer skrachoval. Na skúpených pozemkoch sa potom celé roky nič nedialo. Niektoré okolité domy síce postupne mizli, Capoteho dom však zostával stáť.
Zmena prišla asi o desať rokov neskôr. Pozemky vtedy získala spoločnosť Agave Holdings: nový, ešte ambicióznejší developer. A jedného dňa v roku 2013 počul Capote zaklopanie na dvere.
Núkali mu zámenu domu s bonusom v podobe auta a odmeny 436-tisíc eur
Capote, inžinier z povolania, dvere otvoril. Podľa jeho vlastných slov na jeho prahu stáli zamestnanci z developerskej spoločnosti. V kufríku už mali pripravenú zmluvu a ich úlohou bolo presvedčiť ho, aby dokument podpísal.
Capote začal čítať a s každým ďalším odsekom v ňom rástlo rozhorčenie: „Zo znenia vyplývalo, že im predáme nehnuteľnosť a zároveň ich splnomocníme, aby nás zastupovali pri povoľovaní projektu,“ spomína dnes 68-ročný muž.
Papiere údajne šmaril do rúk zástupcov firmy a povedal im, aby sa už nevracali. Tým sa však tlak neskončil. Neskôr prišiel ďalší zamestnanec developera s novou ponukou: dom vymení za iný, vzdialený približne jeden blok od toho súčasného. K dohode okrem toho pridá nové auto a 500-tisíc dolárov (436 970 eur) navyše.
Capote ani tentoraz nesúhlasil. Prezradil, že v tomto bode už spoločnosti jednoducho neveril. Čoskoro nato sa pri jeho pozemku objavili žeriavy.
„Mesto uprednostnilo developera.”
Ulica pred domom zostala uzavretá takmer dva roky. Capote sa medzičasom obrátil na mesto so sťažnosťou, v ktorej tvrdil, že stavenisko predstavuje bezpečnostné riziko a porušuje protipožiarne predpisy. Argumentoval tým, že prístup pre záchranné zložky by podľa pravidiel nemal byť od budov vzdialený viac ako 15 metrov.
Mestský úrad následne vyslal inšpektora na kontrolu. Po obhliadke však dospel k záveru, že lokalita spĺňa bezpečnostné požiadavky a nepredstavuje bezprostredné riziko.
O niekoľko mesiacov neskôr sa Capoteho staršia matka doma zranila po páde a nedokázala sa postaviť. Keď privolal hasičov, tí sa podľa jeho slov snažili dostať k zadnému vchodu. Rýchlo však zistili, že ju tadiaľ vyniesť nedokážu.
„Museli ju vyniesť prednými dverami a odviezť približne 65 metrov k hasičskému vozidlu, pretože bližšie sa dostať nedalo,“ spomína Capote. „Aký ďalší dôkaz potrebujete na to, že mesto uprednostnilo developera pred dodržiavaním požiarnych predpisov?“
„Zákony a pravidlá by mali platiť rovnako pre každého.“
Udalosť v ňom utvrdila presvedčenie, že miestna samospráva počas výstavby prehliadala problémy, na ktoré dlhodobo upozorňoval. Napriek jeho odporu sa developerský projekt dokončil a Capote sa musel naučiť žiť v úplne novom prostredí.
Po vyše 20 rokoch sporov s developermi cíti muž hlbokú nedôveru voči mestu: „Zákony a pravidlá by mali platiť rovnako pre každého,“ hovorí. „V tomto prípade to tak nebolo. Mesto ich opakovane presadzovalo v prospech developera na naše náklady.“
Paradoxný zostáva fakt, že Coral Gables si dlhodobo buduje povesť mesta, ktorému záleží na zachovaní charakteru komunity a developerské projekty schvaľuje opatrne.
Capote sa dnes často stretáva s nechápavými pohľadmi okoloidúcich. Po pohľade na dom sa neraz pýtajú, ako sa vôbec mohol ocitnúť uprostred takejto zástavby.
Starosta Vince Lago pre miestne médiá uviedol, že samospráva len presadzuje existujúce nariadenia. Na záver však priznal, že Capoteho situácia nie je jednoduchá: „Dnes sú v podstate partnermi na jednom pomerne veľkom pozemku,“ povedal v narážke na vzťah medzi majiteľom domu a okolitým developerským projektom. „A budú musieť nájsť spôsob, ako spolu koexistovať.“
Nahlásiť chybu v článku