Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pripravený stretnúť sa s ruským lídrom Vladimirom Putinom bez toho, že by si vopred kládol podmienky. Zelenskyj to povedal po pondelňajších rozhovoroch, ktoré v Bielom dome absolvoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom i európskymi lídrami, píše TASR na základe správ agentúr DPA a AFP.
„Potvrdil som – a všetci európski lídri ma podporili –, že sme pripravení na bilaterálne stretnutie s Putinom,“ povedal Zelenskyj po rokovaniach ukrajinským médiám pred Bielym domom. „Sme pripravení na akýkoľvek formát,“ dodal, no spresnil, že by muselo ísť o stretnutie na úrovni lídrov.
Putin chcel najskôr stretnutie s Trumpom
Zelenskyj ďalej uviedol, že „nech sa stane čokoľvek“, mal by sa stretnúť s Putinom, aby spoločne začali hľadať spôsob, ako ukončiť vojnu. Na takéto rokovania by podľa vlastných pristúpil bez predbežných podmienok, nakoľko na požiadavku Kyjeva by Moskva podľa jeho slov zareagovala „stovkou“ svojich vlastných požiadaviek. Zároveň však označil za oprávnenú predošlú požiadavku Kyjeva na prímerie predchádzajúce začatiu mierových rokovaní.
Ukrajinský prezident na sociálnej sieti X dodal, že Trump podporil stretnutie (Ukrajiny a Ruska) na úrovni lídrov. „Takéto stretnutie je potrebné na vyriešenie citlivých otázok,“ dodal.
Zelenskyj novinárom naznačil, že to však bol Putin, kto navrhol, aby sa najskôr konalo bilaterálne rusko-ukrajinské stretnutie a až následne trojstranné stretnutie aj s Trumpom. Stanica Sky News uvádza, že Trump ešte pred pondelňajším telefonátom s Putinom tvrdil, že najskôr sa uskutoční trojstranná schôdzka. Po telefonáte však už avizoval, že k nej dôjde až po stretnutí Putina so Zelenským.
Bezpečnostné záruky ako má Aliancia
Generálny tajomník NATO Mark Rutte tvrdí, že sa zvažujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podobné tým, aké majú členské krajiny NATO. Povedal to po rokovaniach v Bielom dome, ktoré v pondelok absolvoval s európskymi lídrami, americkým prezidentom Donaldom Trumpom i ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, píše TASR podľa agentúry DPA.
Spojené štáty vyjadrili ochotu podieľať sa na koncepcii bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, čo Rutte označil za prelomové a stretnutie v Bielom dome opísal ako úspešné. Podľa Rutteho sa diskutuje o zárukách typu z článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Generálny tajomník NATO to po stretnutí v Bielom dome uviedol pre americkú televíznu stanicu Fox News.
„Nediskutujeme tu o členstve v NATO. Bavíme sa o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu typu článku 5,“ uviedol. „Čo presne to má znamenať, sa teraz bude rozoberať konkrétnejšie,“ dodal.
Šéf NATO tiež zdôraznil, že vo Washingtone sa nehovorilo o nasadení zahraničných pozemných síl na Ukrajinu ani o prekresľovaní ukrajinských hraníc, čo je podľa jeho slov otázka, o ktorej musí rokovať ukrajinský prezident s Ruskom.
Účastníci rokovaní sa však podľa Rutteho zhodli na tom, že aby sa mohlo vôbec rokovať o územiach, musia byť Ukrajine poskytnuté práve bezpečnostné záruky. Všetky krajiny NATO sa pritom musia dohodnúť na ich podobe, o čom sa podľa jeho slov bude diskutovať v nadchádzajúcich dňoch.
Zelenskyj vyzval Západ, aby Kyjevu poskytol bezpečnostné záruky takéhoto typu, pričom ešte pred stretnutiami v Bielom dome ich označil za nevyhnutné na ukončenie vojny. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy sa týka tzv. kolektívnej obrany, pričom členské krajiny na základe neho vojensky pomáhajú napadnutému štátu, pripomína DPA.
Ak zlyhá diplomacia, treba sprísniť sankcie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron tvrdí, že ak Rusko odmietne dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou, malo by to viesť k sprísneniu sankcií zo strany Európy. Macron to povedal po skončení multilaterálneho stretnutia v Bielom dome, ktoré absolvoval spoločne s ďalšími európskymi lídrami, americkým prezidentom Donaldom Trumpom i ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, píše TASR podľa agentúry AFP.
„Prezident Trump verí, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu, a verí aj v to, že (ruský) prezident Putin tiež chce mierovú dohodu,“ povedal Macron novinárom po pondelňajších rokovaniach.
„Ak však tento proces nakoniec narazí na odmietnutie (zo strany Ruska), sme pripravení povedať, že musíme sprísniť sankcie,“ dodal. Macron poukázal na zavedenie nových vysokých amerických ciel voči Indii, z dôvodu jej pretrvávajúcich nákupov ruskej ropy. Takéto sankcie podľa jeho slov mali veľký dosah.
Chce Putin skutočne mier? Macron pochybuje
Macron pritom vyjadril pochybnosti o túžbe ruského prezidenta Vladimira Putina po mieri, píše agentúra DPA. „Mám veľké pochybnosti o túžbe ruského prezidenta po mieri. Jeho konečným cieľom je získať čo najviac územia, oslabiť Ukrajinu a dosiahnuť, aby Ukrajina nebola životaschopná sama osebe a ani v rámci ruskej sféry vplyvu. To je všetkým pomerne zrejmé,“ povedal.
Francúzsky prezident zároveň uviedol, že o potenciálnych územných ústupkoch zo strany Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, sa v pondelok v Bielom dome nediskutovalo. „Nie, o tom sa vôbec nediskutovalo. Od toho sme ešte ďaleko,“ priblížil.
Zároveň informoval, že Trump a európski lídri sa zhodli na tom, že v budúcej mierovej dohode s Ruskom nemôžu figurovať nijaké obmedzenia týkajúce sa veľkosti ukrajinskej armády. Všetci, ktorí sa zišli vo Washingtone, podľa jeho slov podporujú „silnú ukrajinskú armádu, ktorá dokáže odraziť akýkoľvek pokus o útok“.
Macron vyjadril nádej, že Rusko a Ukrajina obnovia dialóg už „v najbližších dňoch“ a že „za dva až tri týždne“ sa uskutoční trojstranný summit Trumpa, Putina a Zelenského. Dodal však, že mierové rokovania môžu prebiehať len, ak najprv dôjde k prímeriu. „Nazvite to prestávkou v bojoch alebo prímerím, ale takéto diskusie nemôžu prebiehať počas bombardovania,“ dodal.
Spravodajská stanica CNN uvádza, že za najvýznamnejší výsledok rokovaní v Bielom dome označil francúzsky líder ochotu USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.
Nahlásiť chybu v článku