Jadrový hríb testu Castle Bravo. Foto:United States Department of Energy [Public domain], via Wikimedia Commons

Tajný test sa veľmi rýchlo stal medzinárodným incidentom.

Vývoj atómových zbraní v USA neustal ani po zhodení bômb na Hirošimu a Nagasaki. Práve naopak. Už v tom čase si jadroví fyzici uvedomovali veľký potenciál atómových zbraní a možností, ktoré môže priniesť vodíková bomba. Tá totiž dokáže vytvoriť obrovskú silu, aj 1000-násobne väčšiu ako bomby zhodené na Japonsko. Preto už v roku 1952 otestovali USA prvú vodíkovú bombu na svete s označením Ivy Mike. O dva roky započali sériu testov s označením Castle. A z nich jeden test dopadol katastroficky. 

Vodíková éra

Otestovanie prvej vodíkovej bomby Ivy Mike bolo v mnohých smeroch prelomové. Kým dovtedy jadrové testy mali silu na úrovni desiatok kiloton TNT, Ivy Mike dosiahol silu 10 400 kiloton TNT, čo bolo neporovnateľne viac.

Vodíková bomba

  • je to atómová bomba, ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka – deutérium a trícium
  • funguje na princípe jadrovej fúzie, teda zlučovania jadier vodíka, pričom sa uvoľňuje veľké množstvo energie
  • ako “rozbuška” je použitá klasická štiepna atómová bomba na báze uránu či plutónia, ktorá poskytne teplotu na úrovni miliónov stupňov Celzia a veľký tlak, aby mohla prebehnúť jadrová fúzia
  • horná hranica sily bomby prakticky neexistuje, najsilnejšia otestovaná bomba Sovietskym zväzom – Cár bomba mala silu 57 megaton TNT

Test Ivy Mike vytvoril ohnivú guľu o priemere troch kilometrov a hríb o výške 37 a šírke 161 kilometrov. Počas testu sa vytvorili dokonca dva nové prvky a to einsteinium a fermium. Test dokázal, že vyrobiť bombu o obrovskej ničivej sile je možné.

Séria testov Castle

V roku 1954 USA zahájilo sériu jadrových testov s označením Castle (Hrad). Skúšky boli vykonávané od začiatku marca do mája 1954. Naplánovaných bolo celkovo 7 testov, napokon ich bolo realizovaných iba šesť. Zrušenie testu Echo bolo z dôvodu, že po teste bomby Bravo sa ukázala konštrukcia paliva ako zastaraná a tento test nebol nutný.

Foto: AtomCentral [Public domain], via Wikimedia Commons

Za testovaciu oblasť bol vybraný atol Bikini v Mikronézii v Tichomorskej časti Marshallových ostrovov. Testy boli atmosférické, teda boli odpaľované na povrchu zeme, prípadne na člnoch. Operácia Castle bola vládnymi predstaviteľmi prezentovaná ako úspešná, najmä kvôli tomu, že dokázala uskutočniteľnosť použitia tzv. suchého paliva. Avšak iné technické problémy prispeli k tomu, že sa začalo verejne hovoriť o zákaze jadrových skúšok.

Castle Bravo

Prispel k tomu najmä test Castle Bravo, ktorý bol prvým zo série a aj najsilnejším a to nielen v rámci testu ale aj v histórii USA, To ale vôbec nebolo v pláne. Test bol realizovaný ako tajný. Plánovaný účinok bomby bol stanovený na silu medzi 4 až 8 megaton TNT.

Bomba bola umiestnená na umelo postavenom ostrove Namu na atole Bikini. Detonácia bomby sa uskutočnila 1. marca 1954 o 6:45 miestneho času. Keď bola bomba odpálená, do jednej sekundy sa vytvorila ohnivá guľa s priemerom 7,2 kilometra. Táto guľa bola videná na diaľku viac ako 400 kilometrov. Výbuch zanechal kráter široký dva kilometre a hlboký až 76 metrov.

Oveľa silnejší, než sa očakávalo

Test Castle Bravo priniesol mnoho problémov. Najväčší bol ten, že bomba mala silu až 15 megaton, čo je dvoj- až trojnásobne viac, než fyzici predpokladali. Príčinou vyššieho účinku bola chyba, ktorú urobili projektanti bomby. Na konštrukciu totiž použili špeciálne lítium, ktoré ale začalo produkovať oveľa väčšie množstvo trícia ako plánovali. Tým bol značne zvýšený účinok bomby.

Chybu spôsobili ale aj pri samotnom odpaľovaní bomby a to preto, že test vôbec spustili. Nastala totiž zmena počasia a prišiel silný vietor. Pracovníci testu ho ale nechceli odkladať a tak ho zahájili.

Dôsledky testu

V dôsledku silnej explózie a vetra, jadrový spád kontaminoval 18-tisíc kilometrov štvorcových okolitého Tichého oceánu, vrátane malých ostrovov Rongelap a Rongerik na Marshallových ostrovoch. Mnohí obyvatelia odvtedy trpia vrodenými poruchami. Vláda USA za test prijala zodpovednosť a ľudí finančne odškodnila.

Rádioaktívny spád ale zasiahol aj japonský rybársky čln Lucky Dragon No. 5. Posádka bola ožiarená a v dôsledku choroby z ožiarenia zahynul jeden rybár. Tento incident vyvolal silný medzinárodný odpor a oživil u Japoncov obavy z radiácie. Protesty v Japonsku dosiahli obrovskú úroveň a test začal byť označovaný ako “druhá Hirošima”. Vyskytla sa tiež veľká obava z kontaminácie rýb.

Foto: Federal Government of the United States [Public domain], via Wikimedia Commons

Test zasiahol aj osoby začlenené do samotnej skúšky bomby. 16 členov posádky lietadla USS Bairoko malo popáleniny beta žiarením a bola u nich zaznamená  zvýšená miera výskytu rakoviny. Jeden vedec, ktorý sa nachádzal na lodi vzdialenej asi 45 kilometrov uviedol, že dostal dávku radiácie na úrovni 10 röntgenov.

Šírenie rádioaktívneho spádu Castle Bravo. Foto: United States Department of Energy [Public domain], via Wikimedia Commons

Rádioaktívny spád zasiahol v konečnom dôsledku takmer polku sveta. Zasiahnutá bola časť Európy, USA, Japonsko, Austrália aj India.

Test svojím prevedením, dôsledkami a hlavne odporom, vo veľkom rozbúril debaty na zákaz atmosférických jadrových skúšok. To sa napokon podarilo až 10. októbra 1963.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )