Let s Buranom. Foto: Vasiliy Koba / CC BY-SA

Antonov An-225 Mrija bolo lietadlo mnohých rekordov.

Ak idete letieť lietadlom, pri nastupovaní do neho sa mnohí určite zamyslíte nad jeho impozantnou veľkosťou a objemom ľudí či nákladu, ktorý dokáže prepraviť. Väčšina má skúsenosti s bežnými lietadlami, ktoré sú nasadené na komerčné lety, zvyčajne typu Airbus či Boeing. Samozrejme, aj tieto lietadlá sú veľké, avšak, ak by pri nich zaparkovalo lietadlo Antonov An-225 Mrija, okamžite by sa na prvý pohľad veľké lietadlá zmenili na nevinné malé hračky.

Článok z roku 2020 sme mierne upravili a opätovne publikovali z dôvodu zničenia lietadla Antonov An-225 ruským vojskom. 

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu oznámil, že ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225. Informovala o tom britská stanica BBC na svojom webe. Kuleba na Twitteri napísal: „Rusi síce zničili našu Mriju. Ale nikdy nezničia náš sen o silnom, slobodnom a demokratickom európskom štáte. Zvíťazíme!

Ukrajinský kolos

Označenie Mrija znamená v slovenčine sen alebo inšpirácia. Bol navrhnutý v 80. rokoch 20. storočia s jedným hlavným cieľom. Mal prepravovať raketové motory pre sovietsky kozmický program a takisto raketoplán Buran. Vznikol pod záštitou konštrukčnej kancelárie Antonov ako náhrada za lietadlo Miasiščev VM-T určeného na prepravu rakiet.

An-225 po prvýkrát vzlietol 21. decembra 1988. Podnikol 74 minút dlhý let z Kyjeva a následne pristál. Konštruktéri dokázali postaviť najťažšie lietadlo na svete a to sa dokázalo odlepiť od zeme a následne aj bezpečne pristáť. Sen sa stal skutočnosťou.

Svoj primárny účel, teda prepravu raketoplánu Buran, splnil 13. mája 1989, keď raketoplán na svojej streche previezol z letiska v meste Žukovskij na kozmodróm Bajkonur.

Let s Buranom. Foto: Vasiliy Koba / CC BY-SA

O mesiac neskôr pristál v Paríži na aerosalóne a pri lete naspäť poctil svojou návštevou aj českú Prahu, kde pristál na letisku Ruzyně, dnes Letisko Václava Havla. Pristátie na ňom ale nebolo plánované. Antonov mal problémy s hydraulikou a v rámci bezpečnosti pristál práve tu.

Jedinečné technické špecifikácie

Antonov An-225 Mrija mal dĺžku závratných 84 metrov, rozpätie krídiel 88,4 metra a výšku 18 metrov. Iba pre porovnanie, bežný Boeing 737-800 je dlhý necelých 40 metrov a rozpätie krídiel má 34 metrov.

Hmotnosť 285 ton robila Antonov An-225 Mrija tým najťažším lietadlom sveta. Po neskorších konštrukčných úpravách dokázalo vo vnútri lietadla odviezť až 250 ton nákladu a keďže bolo konštruované aj na prepravu Burana, tak na svojom povrchu unieslo až 200 ton. Maximálna hmotnosť s ktorou dokázalo vzlietnuť, bolo tak 640 ton.

Foto: Larske / CC BY-SA

Rozhodne to však vo vzduchu nebol žiadny slimák a Antonov lietal podobnými rýchlosťami ako iné prúdové motory. Cestovnú rýchlosť 800 km/h a jeho maximálnu rýchlosť 850 km/h zabezpečovalo 6 dvojprúdových motorov Progress D-18T, každý s ťahom 229,5 kN.

Foto: U.S. Air Force photo by Tech. Sgt. Jason Tudor)

Tak, ako jeho predchodca Antonov An-124 Ruslan, ktorý na začiatku pandémie pristál v Bratislave a doviezol Slovensku 74 ton zdravotníckeho materiálu, aj An-225 dokázal otvoriť svoju prednú časť pre nakladanie tovaru. Aby nakladanie bolo ešte uľahčené, dokázal znížiť svoj podvozok, ktorý mal mimochodom až 32 kolies. Aj vďaka tomu, že niektoré z nich boli riaditeľné, sa takéto obrovské lietadlo dokázalo otočiť na 60 metrov širokej ploche.

Foto: MilborneOne / CC BY-SA

Rekordy

Také jedinečné lietadlo ako je Antonov An-225 si doslova pýta, aby držalo niekoľko rekordov. Jedným z nich bolo, že vyrobili iba jedno. Okrem tohto jedného vyrobeného lietadla sa počítalo aj s druhým. S ním sa aj začalo, avšak neskôr prišiel rozpad Sovietskeho zväzu a druhý Antonov An-225 Mrija ostal doteraz nedokončený.

Foto: Kārlis Dambrāns from Latvia / CC BY

Lietadlo bolo tiež najväčším lietadlom sveta. Samozrejme, možno by mohol niekto namietať, že lietadlo Hughes H-4 Hercules, postavené Howardom Hughesom, je práve tým najväčším lietadlom, keďže rozpätie krídiel má takmer 100 metrov. Toto lietadlo bolo však prototypom a od svojho prvého a zároveň posledného letu v roku 1947 neletelo a momentálne sa nachádza v Evergreen Aviation Museum v americkom štáte Oregon. Toto lietadlo ste mohli vidieť aj v oscarovom filme Letec v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom. Tak ako vo filme, aj v skutočnosti bývalo posmešne označované ako „lietajúci sklad dreva“, či „smreková hus“, keďže bolo postavené prevažne z dreva.

Hughes H-4 Herkules. Foto: See page for author / Public domain

Naproti tomu An-225, ak by nenastala vojna, tak by stále lietalo a na oblohe by ste nenašli väčšie lietadlo. Mimochodom bolo o 20 % dlhšie ako spomínaný Hughes H-4 Hercules.

Ďalšie rekordy An-225 sú však nespochybniteľné. S maximálnou váhou 640 ton aj s nákladom bolo najťažším lietadlom, aké kedy letelo. Aj ďalšie rekordy sa týkajú váhy. Lietadlo je držiteľom absolútnych rekordov v preprave nákladu v jednom kuse s hmotnosťou 189 980 kilogramov a preprave nákladu s celkovou hmotnosťou 253 820 kilogramov. Takisto komerčným letom dopravilo náklad s hmotnosťou 247 000 kilogramov.

Foto: Helmuts Rudzītis from Rīga, Latvia / CC BY-SA

Rekord drží aj pri preprave najdlhšieho kusu nákladu, aký kedy nejaké lietadlo prepravilo.

Pracovný kôň

Lietadlo bolo síce pôvodne vyvinuté na prepravu raketoplánu Buran, no ten uskutočnil iba jeden let, na ktorý ho An-225 prepravil a v roku 1993 bol projekt Buran ukončený. An-225 si tak dal v roku 1994 pauzu a bol odstavený na ukrajinskom letisku v mete Hostomeľ. Počas tohto času bol modernizovaný a vzlietol opäť až v roku 2001, kedy vykonal 30-minútový let okolo letiska.

Odvtedy sa používal na prepravu nadrozmerných a veľkých nákladov. Stal sa z neho pracovným kôň flotily Antonov Airlines a bol široko využívaný napríklad medzinárodnými humanitárnymi organizáciami, keď je potrebné prepraviť veľké množstvá nákladu pre zásobovanie počas núdzových situácií.

Foto: Myroslav Kaplun / CC BY-SA

Dokázal prepravovať aj neuveriteľne ťažké náklady, napríklad 150-tonové generátory pre elektrárne, čo sa až do vzniku tohto lietadla považovalo prakticky za nemožné. Aj spomínaný rekord pri preprave najťažšieho predmetu vcelku sa týkal práve elektrického generátora. 189-tonový náklad pre plynovú elektráreň v Arménsku bezpečne prepravil v roku 2004.

Foto: Oleg V. Belyakov – AirTeamImages / CC BY-SA 3.0 GFDL

V roku 2009 boli zase do An-225 naložené dve lopatky na veterné turbíny o dĺžke 42 metrov, čím opäť lietadlo urobilo rekord pri preprave najdlhšieho kusu nákladu, aký kedy letel v lietadle.

V pôvodnom článku z roku 2020 sme písali, že ak sa nestane nič zlé, An-225 bude lietať ešte veľmi dlho. Žiaľ stalo sa a momentálna situácia na Ukrajine však spôsobila, že An-225 je minulosť, avšak do histórie sa zapísal veľkými písmenami a rekordmi, ktoré sa tak skoro neprekonajú.

0
Uložiť článok
Komentovať