Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) sa má transformovať na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Vyplýva to z návrhu z dielne rezortu vnútra, ktorý posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní do druhého čítania. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Súčasný model je podľa ministerstva rozdelený medzi viaceré orgány
„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra.
Argumentovalo, že zriadením jednotného úradu sa vytvorí predpoklad na okamžité a koordinované zabezpečenie ochrany ohrozených osôb. „Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ doplnilo.
Návrh má priniesť aj ďalšie zmeny. Po novom by napríklad mohol zamestnávateľ chráneného oznamovateľa do 15 dní od doručenia oznámenia požiadať správny orgán či prokurátora, aby preskúmal rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana. „Súčasná právna úprava umožňuje len oznamovateľovi, ktorému nebola poskytnutá ochrana, aby mohol do 15 dní požiadať nadriadeného prokurátora o preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany. V prípade poskytnutia ochrany však pre zamestnávateľa obdobný inštitút v súčasnosti absentuje,“ argumentoval rezort s tým, že tak má dôjsť k rovnováhe.
Pre zamestnávateľa sa tiež navrhuje možnosť pravidelnej revízie opodstatnenosti trvania ochrany chráneného oznamovateľa. „Súčasné znenie zákona nijako nezohľadňuje časové aspekty a potenciálne značne dlhú dobu, počas ktorej je oznamovateľ chránený bez toho, aby sa mohli zohľadňovať zmenené okolnosti od času, keď bola ochrana poskytnutá,“ dodalo ministerstvo. O preskúmanie by sa malo dať požiadať aj opakovane, najskôr však po šiestich mesiacoch od predchádzajúcej žiadosti.
Prokurátor alebo správny orgán by tiež mohol za splnenia definovaných podmienok zrušiť rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana. Zároveň sa má návrhom do legislatívy zakotviť, že ochranu by malo požívať iba také oznámenie, z ktorého je evidentný vecný súvis s činnosťou zamestnávateľa. „Inak by zamestnávateľ bol obmedzovaný vo svojich právach pre potenciálnu protispoločenskú činnosť inej osoby (o ktorej sa oznamovateľ síce dozvedel v súvislosti so svojím pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom, ale netýka sa priamo zamestnávateľa),“ argumentoval rezort.
Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Protestný pochod
V Bratislave sa v utorok koná protestný pochod proti rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Organizujú ho mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a Via Iuris.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Z Námestia slobody sa protestujúci presúvajú pred parlament, kde sa rozhoduje o zákone, ktorým sa má ÚOO transformovať na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Organizátori protestu sa obávajú, že prijatím zákona sa oslabí ochrana oznamovateľov a vytvorí sa viac priestoru pre korupciu. Vyzývajú na odmietnutie legislatívy.
Na proteste avizovali vystúpenia osobností z rôznych sfér spoločenského života, napríklad bývalého predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka, riaditeľa pražskej kancelárie Reportérov bez hraníc Pavla Szalaia či herečky Henriety Mičkovicovej.
Nahlásiť chybu v článku