Človek si privykol na pocit, že potrebuje ovládať všetko, vrátane prírody. Stále však existujú miesta, kam má zakázané siahať. Pozrite sa, ako vyzerá najviac nedotknutá príroda v Európe.
Nie je les ako les
Ak máte niekde blízko svojho bydliska les a môžete tam pravidelne vyrážať na vychádzky, vyhrali ste v lotérii. Je to prospešné nielen pre fyzické, ale aj pre psychické zdravie. Nie je však les ako les. Nie je už veľa miest, na ktoré by nesiahala ľudská ruka. Ako ale informuje web IFL Science, na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom nájdete les, ktorý je považovaný za najviac nedotknutý v Európe.
Veľká časť svetových lesov je buď aktívne obhospodarovaná, alebo bola v minulosti nejakým spôsobom zmenená ľudskou činnosťou. Odstraňujú sa popadané stromy, neraz ide o komerčne využiteľné druhy stromov a často majú približne rovnaký vek. Často sa pritom zámerne stromy vysádzajú tak, aby mali viac priestoru pre rast.
Ako by však vyzeral les, o ktorý by sa človek nestaral? Na vlastné oči sa o tom môžete presvedčiť v lese Białowieža. Je to oblasť, ktorá je permanentne zalesnená už od poslednej doby ľadovej, teda odhadom 10 až 12 000 rokov.
Najlepšie zachované pralesné ekosystémy
Vďaka tomu patrí medzi najrozsiahlejšie zachované pozostatky prastarých lesov, ktoré kedysi pokrývali veľkú časť Európskej nížiny. V súčasnosti sa tu nachádzajú niektoré z najlepšie zachovaných pralesných ekosystémov v Európe. Hoci les nebol nikdy intenzívne klčovaný ani využívaný na poľnohospodárske účely, ľudia na niektoré jeho časti už po stáročia vplývajú prostredníctvom menej intenzívnych činností, ako je napríklad pasenie zvierat, selektívna ťažba dreva či včelárstvo.
Dominantné však ostávajú prirodzené ekologické procesy. Práve vďaka tomu je les Białowieža odlišný od bežných lesov. Zaujímavosťou je, že život v lese Białowieža je takpovediac poháňaný smrťou. Ak strom zahynie a zrúti sa, ostane tam. Zrútené stromy sú neraz prekážkou pre zvieratá aj pre ľudí. Niet však pochýb o tom, že to má svoje benefity. V prírode totiž smrť nie je len súčasťou cyklu – je kľúčová. Mnoho organizmov je totiž priamo závislých od rozkladajúcej sa hmoty.
Uhynuté stromy chránia tie živé
Práve popadané rozkladajúce sa stromy sú tak základom ekosystému. Poskytujú biotopy pre ohrozený hmyz a vzácne huby. Udržujú vlhkosť a chránia živé stromy pred suchom. Slúžia ako škôlky pre sadenice a dodávajú pôde živiny.
Tisíce živočíchov sú aspoň počas istej časti svojho životného cyklu závislé od mŕtveho alebo hnijúceho dreva. Mnohé z nich sú však dokonca aj v Białowieži považované za ohrozené. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na to, ako sa tu darí zvieratám, ako je rys, vlk či bobor. Je tiež domovom zubrov, ale aj zaujímavej močiarnej žaby Rana arvalis. Pokožka tejto žaby má totiž žiarivomodrú farbu.
Jedna z najcennejších lokalít na svete
Białowieža je považovaná za jednu z najcennejších lokalít na svete z hľadiska dlhodobého ekologického výskumu. Žiaľ, patrí zároveň medzi ohrozené lokality. Ako sme spomínali, o les sa delia Poľsko a Bielorusko. V Poľsku je iba jedna tretina chránená ako národný park alebo prírodná rezervácia. Zvyšok je predmetom lesného hospodárstva.
Preto bola chránená časť zaradená na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ani to však nezabránilo vtedajšiemu poľskému ministrovi životného prostredia, aby okolo roku 2010 presadzoval strojnásobenie ťažby dreva v Białowieži. Lesu a životu v ňom neprospelo ani postavenie masívneho hraničného múru medzi Poľskom a Bieloruskom. Hoci environmentálne skupiny bojujú zo všetkých síl, už teraz bolo z lesa odstránené množstvo dreva, ktorého obnova potrvá desaťročia.
Ak vás táto téma zaujala, prečítajte si aj náš článok o tom, čo sa stalo, keď Čína vysadila 66 miliárd stromov.
Nahlásiť chybu v článku