V stále krátkej štátnej histórii Slovenska a Česka sa objavilo hneď niekoľko šikovných a obľúbených osobností, ktoré aj po dlhých desaťročiach rezonujú svojím prínosom či už v politickej, ale aj súkromnej sfére. Jednou z takýchto osobností je aj verejný činiteľ, no predovšetkým podnikateľ Tomáš Baťa.

Detstvo a prvé kroky k obuvníctvu

Ako píše vo svojej knihe Jeřábek (2006), Baťa bol pre obuvníctvo predurčený. Jeho rodina sa obuvníctvom zaoberala po stáročia a prvé zmienky o obuvníkovi menom Baťa siahajú až do roku 1667. Jeho prirodzený záujem o toto remeslo sa začal od dvanástich rokov postupne zvyšovať. Rýchlo nadobudol potrebné znalosti o výrobe, ale aj predaji obuvi. Keď mal Tomáš 14 rokov, odišiel pracovať do Prostějova, kde pôsobila firma Fäber.

Táto firma sa zaoberala výrobou obuvníckych strojov – mladého Baťu zaujímali špeciálne stroje, ktoré dokážu uľahčiť a zrýchliť prácu obuvníkov. Jeho otec bol proti tejto pracovnej skúsenosti, no aj napriek tomu tu Tomáš strávil krátky čas, až bol čoskoro prepustený. Jeho zamestnávatelia sa údajne báli konkurencie. Ambiciózny vizionár sa tak musel vrátiť do otcovej dielne, avšak po krátkom čase sa s ním dostal do konfliktu a bez peňazí si to namieril do Viedne za sestrou Annou.

Sestra mu finančne vypomohla a Tomáš tak mohol začať vo veľkom meste podnikať, no ani táto kapitola jeho života netrvala dlho. Podnikanie je náročné v každej dobe a dvojnásobne to platilo na prelome 19. a 20. storočia. Baťa doplatil na málo skúseností, tvrdú konkurenciu a neznalosť trhu, čo znamenalo jeho ďalší návrat domov.

Začiatok niečoho nového

Tomáš predstavoval v otcovom podniku kľúčovú úlohu, čo sa ukázalo aj pri jeho odchodoch z domu. Každému bolo jasné, že mladý Baťa má všetky predpoklady na to, aby bol schopný robiť kľúčové rozhodnutia a mix vlastností, ktoré z neho mohli urobiť úspešného lídra svojho vlastného podniku. Schválne je použité slovo líder a nie majiteľ či šéf. Tomáš Baťa bol totiž doslova líder.

V roku 1894 prichádza kľúčové rozhodnutie, na základe ktorého opustili otcov podnik traja súrodenci – Tomáš, Antonín a Anna. Od otca si nechali vyplatiť 600 zlatých (niektoré zdroje uvádzajú 800), čo bolo dedičstvo po ich nebohej matke. S týmto kapitálom boli pripravení naštartovať vlastné podnikanie. Prvý podnik otvorili v rodnom Zlíne a to aj napriek faktom, že bol vzdialený od železnice a väčších obchodných miest.

Firma bola spočiatku napísaná na staršieho Antonína, keďže Tomáš ešte nebol na tú dobu plnoletý. Idylka sa však po krátkej dobe začala rozpadať – okrem iného starší brat Antonín nezvládal administratívnu stránku a u veriteľov sa Baťovcom začali kopiť dlhy. V roku 1895 bola firma na pokraji krachu a do toho všetkého bol Antonín povolaný na trojročnú vojenskú službu. V tomto bode by sa svojich snov vzdala väčšina ľudí, Tomáš Baťa ale nie.

Z dlhov na výslnie

Baťa bol známy mnohými revolučnými myšlienkami a pracovnými metódami, ktoré začal uplatňovať už pri prvej kríze po otvorení podniku. Robotníkom napríklad zaviedol fixný pracovný čas a fixné týždenné výplaty – jeho firma nepracovala na zákazky, ale topánky vyrábala „masovo“. Taktiež dokázal zvýšiť efektivitu výroby – znížil náklady a urýchlil celý proces. Už v roku 1896 Tomáš zbavil firmu takmer všetkých dlhov.

Pomaly ožívajúca firma sa ani nestihla spamätať z prvej krízy, keď prišiel ďalší úder. Spoločnosť s názvom Koditsch a spol. v tej dobe ukladala zmenky prakticky všetkým tamojším podnikom, vrátane toho Baťovho. Krach tejto spoločnosti položil nejednu firmu vrátane tej, ktorá patrila Tomášovmu otcovi. Ani táto udalosť ale neprinútila mladého podnikateľa vzdať sa. Topánky začal vyrábať z plátna, ktoré bolo lacnejšie ako pravá koža a táto obuv sa stala priam ikonickou.

O takzvané Baťovky bol veľký záujem, o čo sa pričinila aj dobrá reklama. Do roku 1897 splatil všetky dlhy a jeho podnik začal expandovať, inovovať a rozširovať firemnú infraštruktúru. V roku 1905 už Baťa zamestnával vyše 250 ľudí a vyrábal neuveriteľných 2200 párov topánok denne. Hovorí sa, že za jeho úspechom bola aj jeho flexibilita vzhľadom na potreby zákazníka a práve tu môžeme hľadať začiatky známeho motta „náš zákazník, náš pán“.

Americká skúsenosť ho posunula, vojna dostala na vrchol

Tomáš Baťa bol hladný po nových skúsenostiach a predovšetkým inováciách. Preto sa v roku 1905 rozhodol vycestovať do USA, kde chcel získať nové skúsenosti nielen v oblasti výroby, ale aj v oblasti uskladňovania, organizácie práce alebo napríklad výplat a motivácie zamestnancov. Americký manažment ho nadchol a po šiestich mesiacoch v zámorí sa vrátil do Zlína odhodlaný posunúť svoju spoločnosť, ktorú počas jeho cesty viedol František Štěpánek, na ďalší level.

Okrem iného Baťa zmenil infraštruktúru Zlína a definoval takzvaný Zlínsky funkcionalizmus, ktorý nadchol mnohých svetových architektov. Nové myšlienky sa dotkli predovšetkým zamestnancov, na ktorých kládol Tomáš veľké nároky. Za dobre odvedenú prácu boli slušne odmenení, za pochybenia zase potrestaní. Ďalší veľký zlom nastal s príchodom prvej svetovej vojny, ktorá dostala Baťu na vrchol obuvníckeho priemyslu v Európe.

Baťa získal významnú zákazku na výrobu vojenských topánok pre Rakúsko-Uhorsko, ktorá sa ešte rozšírila a dokázala stabilizovať firmu v tomto ťažkom období. Pre domácich mužov mala práca v spoločnosti okrem príjmu aj iné pozitívum – dokázali sa tak vyhnúť obávanému povolávaciemu rozkazu. Počas vojnových rokov sa mal počet zamestnancov vo firme údajne zvýšiť až desaťnásobne. Baťa sa tak dostal na pomyselný trón obuvníckeho priemyslu.

Zvládnutá kríza a obchodné prvky zachované dodnes

Kým vojnu zvládol Baťa vďaka zákazkám excelentne, aj jeho dobehla povojnová kríza. Vplyv na to mal predovšetkým znížený dopyt po topánkach a taktiež aj skutočnosť, že sa firma ocitla v novom štáte – Československu. To malo výrazne menší počet obyvateľov ako monarchia, čo v praxi znamenalo aj menej potenciálnych zákazníkov. Okrem toho sa v 20. rokoch československá vláda rozhodla navyšovať kurz koruny, čo nepriaznivo pôsobilo na podnikateľský sektor. Aj túto zložitú situáciu zvládol najväčší podnikateľ svojej doby revolučne.

V roku 1922 prišiel Baťa s krokom, ktorý síce bol riskantný, no zabral. Svoje preplnené sklady sa rozhodol vyprázdniť tak, že znížil cenu svojich topánok o polovicu s heslom „Baťa drví drahotu“. Ťah podporený reklamou zabral a už počas prvého dňa tejto akcie sa predalo takmer 100-tisíc párov obuvi. Ekonomika sa začala hýbať aj tým, že Baťa zarobené peniaze investoval ďalej. Okrem toho sa dodnes zaužíval spôsob určovania cien, ktoré sa končia číslom 9.

Značka Baťa porazila krízu, dokázala sa etablovať na náročnom trhu a stala sa dominantným výrobcom v Československu. Tomáš Baťa priniesol do podnikateľského sektora mnoho inovácií a predovšetkým starostlivosť o svojich zamestnancov. Okrem vysokých platov a revolučnej pracovnej doby mali pracovníci možnosť vzdelávať sa v jeho školách, či odreagovať sa vďaka kultúrnym príspevkom. Jeho inovácie v starostlivosti o zamestnancov a celkovo v podnikateľskej sfére by vystačili na ďalší samostatný článok.

Tomáš veril, že podnik je sám o sebe len budova z tehál, ktorá nemá žiadny význam bez ľudí, ktorí v ňom pracujú. Zamestnanci mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť a bývanie, nehovoriac o príspevkoch na jedlo a psychohygiene. Ďalšiu revolúciu spôsobil v roku 1924, keď po vzore Henryho Forda zaviedol do svojich prevádzok montážnu pracovnú linku s pásovým dopravníkom, čím výrazne zefektívnil a zrýchlil výrobu, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že mohol otvárať ďalšie pobočky a prijímať ďalších zamestnancov.

Firma expandovala, no jej najväčšieho úspechu sa Tomáš Baťa, ktorý bol od roku 1923 aj starostom Zlína, bohužiaľ nedožil. V roku 1932 tragicky zahynul pri leteckom nešťastí, keď cestoval do Švajčiarska na otvorenie novej pobočky v meste Mohlin a jeho lietadlo vrazilo do továrenského komína pri vzlete z letiska Otrokovice.

Baťove dedičstvo však ostalo večné, nielen kvôli jeho revolučnému spôsobu podnikania, prístupu k ľuďom a politike, ale aj vďaka jeho nevlastnému bratovi Jánovi Antonínovi, ktorý prebral vedenie firmy a dokázal ju úspešne rozšíriť takmer po celom svete.

Otvoriť galériu (6)

Pozri aj:

Hitlerov krajčír Hugo Boss: Obliekal nacistov, v továrňach pracovali zajatci. Takáto je odvrátená stránka známej…