Mnohé z týchto stromov sú súčasťou systému známeho ako Veľký zelený múr alebo Zelený čínsky múr, jedného z najväčších zalesňovacích projektov v histórii.
Rozsiahly ekologický megaprojekt odštartoval v roku 1978 a pokračuje do dnešného dňa. Komplexný systém sa rozprestiera v podobe lesných pásov v dĺžke tisícok kilometrov a prechádza 13 provinciami.
Jeho hlavným cieľom je zastaviť postup púšte Gobi, ktorá každoročne pripraví krajinu o tisícky štvorcových kilometrov pastvín, čím spôsobuje obrovské ekonomické straty.
Čína chce zastaviť púšť novovysadenými lesmi
Ako informoval IFL Science, Zelený čínsky múr má fungovať ako rozsiahla prirodzená bariéra, ktorá má zachytávať piesok a spomaľovať jeho ďalšie šírenie. Niektoré piesočné búrky zo severných púštnych oblastí sú totiž také intenzívne, že jemný prach prenikne až do Pekingu.
Okrem toho má pomáhať aj v boji proti tzv. aridifikácii (postupnému vysušovaniu krajiny a strate pôdnej vlhkosti), a zároveň viazať uhlík z atmosféry.
Najmä v južnej Číne, kde prevláda subtropická až tropická monzúnová klíma, sú podmienky pre rast vegetácie mimoriadne priaznivé.
Vďaka tomu sa zalesňovanie rýchlo rozširuje a do roku 2020 mali novovysadené lesy pokrývať viac než 900-tisíc kilometrov štvorcových, čo podľa IFL Science predstavuje 36,6 % celkovej lesnej plochy v krajine.
Správanie lesa je čudné, tvrdí štúdia z Pekinskej univerzity
Projekt je pod drobnohľadom vedcov už celé desaťročia. Nová štúdia z Pekinskej univerzity publikovaná v prestížnom časopise Geophysical Research Letters však prináša nečakané zistenia.
Vedci tvrdia, že rast novovysadených lesov sa v niektorých ohľadoch líši od správania prirodzených lesných ekosystémov. Podľa autorov výskumu to môže naznačovať, že niektoré predpoklady, na ktorých stoja globálne klimatické modely, nemusia zachytávať realitu úplne najpresnejšie.
Výskumníci pomocou satelitných dát a strojového učenia porovnávali, ako sa vysadené a prirodzené lesy správajú za rovnakých environmentálnych podmienok. Zistili, že vo vysadených lesoch sa objavuje tzv. hyperrast. Objem listovej plochy v obnovených lesoch sa podľa ich zistení zvyšuje dva- až trikrát rýchlejšie oproti prirodzeným lesom.
Tento efekt môže súvisieť aj s vekom porastov – mladšie stromy totiž dokážu prijímať CO₂ efektívnejšie. Nízky vek lesov však pravdepodobne nie je jediným vysvetľujúcim faktorom tohto javu.
Rast bol o 4,6 % rýchlejší aj po zohľadnení veku stromov a lokálnych podmienok
Výskumníci tvrdia, že aj po zohľadnení veku stromov a lokálnych podmienok dochádza k rastu, ktorý je o 4,6 % rýchlejší, než sa pôvodne predpokladalo. Ešte výraznejší rast bol zaznamenaný v zmiešaných a vždyzelených lesoch. Tie vykazovali mimoriadne silnú reakciu na zvyšujúcu sa koncentráciu atmosférického CO₂.
Podľa štúdie táto odchýlka poukazuje na dôležité slepé miesto v súčasných modeloch. Vedci upozorňujú, že viaceré ekosystémové modely nezohľadňujú, ako a kedy lesy vznikli.
„Tieto zistenia zdôrazňujú význam veku lesa a histórie hospodárenia – dimenzií, ktoré sú v súčasnosti v hlavných ekosystémových modeloch prehliadané, čo vedie k systematickému podceňovaniu nárastu LAI (indexu listovej plochy) v mladých lesných oblastiach,“ uzatvárajú autori štúdie.
Ekosystémy vytvorené človekom fungujú inak, než sme predpokladali
Štúdia v žiadnom prípade nenaznačuje, že by čínsky projekt zalesňovania bol v akomkoľvek zmysle škodlivý. Vedci jednoducho upozorňujú, že ekosystémy vytvorené človekom fungujú inak, než predpokladali predchádzajúce modely.
IFL Science tému uzatvára tvrdením, že podobné projekty nesú širší súbor prínosov. Je nimi napríklad vznik zelenších plôch, nové biotopy pre voľne žijúce živočíchy či stabilizácia pôdnych systémov. Výsadba stromov síce nie je zázračným riešením, ktoré samo osebe vyrieši klimatickú krízu, no podobné ekologické megaprojekty rozhodne nie sú na škodu.
Výskum z tohto roka ukázal, že rozsiahle porasty stromov vysadené okolo púšte Taklamakan dokážu viazať približne 8,3 milióna ton CO₂ ročne. Takto vytvorený les sa mení na efektívny zachytávač uhlíka a dokáže z atmosféry absorbovať viac skleníkových plynov, než ich uvoľňuje.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku