V atmosfére je najviac oxidu uhličitého za posledných 800-tisíc rokov. Vedci varujú, že situácia bude ešte horšia a pripraviť sa musíme na toto

Oxid uhličitý, pomerne jednoduchá zlúčenina kyslíka a uhlíka, je prirodzenou súčasťou našej planéty. Vydychujeme ho, vzniká pri kvasení, horení no uvoľňuje sa napríklad i pri vulkanickej činnosti. Oproti množstvu, ktoré však do ovzdušia vypustí človek svojou činnosťou a aktivitami, je prirodzený výskyt CO₂ zanedbateľný. Našu planétu sme zamorili a to najviac za posledných 800-tisíc rokov. 

Využívanie fosílnych palív a priemysel. To sú najväčší producenti oxidu uhličitého na Zemi. Bez týchto súčastí by však moderný svet 21. storočia nevyzeral, tak ako ho poznáme. Sú teda neodlúčiteľnou súčasťou života v modernej spoločnosti, no našu planétu zamorujú nebezpečným CO₂ neudržateľnou rýchlosťou. V apríli dosiahlo priemerné množstvo CO₂ v atmosfére po prvý raz v známej histórii 410 ppm (0,041%). V máji tohto roku dokonca stúplo na 411 ppm. A bude horšie.

Vďaka hlbokým vrtom do ľadu v Grónsku a Antarktíde vedci pomerne podrobne poznajú klimatickú minulosť našej planéty. Týmto spôsobom poznajú stav atmosféry za posledných 800-tisíc rokov. Za tento dlhý čas však množstvo oxidu uhličitého v atmosfére ešte nikdy nebolo tak vysoké ako dnes. Až v období priemyselnej revolúcie mesačné priemery prekonali hranicu 300 ppm. V roku 2013 sa svet dostal cez hranicu 400 ppm. Niekedy okolo roku 2060 podľa vedcov prekonáme i hranicu 500 ppm, do konca storočia dokonca 550 ppm.

Hrozivé dôsledky

Neudržateľné množstvo oxidu uhličitého v atmosfére našej planéty má niekoľko negatívnych dôsledkov. Prvým z nich je smrť, spôsobená extrémnym znečistením ovzdušia. V roku 2015 predčasne kvôli tomuto faktoru umrelo celosvetovo asi 9 miliónov ľudí. Čím sa bude množstvo CO₂ v ovzduší zvyšovať, tým porastie i množstvo podobných prípadov. Okrem toho je dokázané, že vysoká koncentrácia CO₂ v atmosfére ovplyvňuje i kognitívne schopnosti človeka.

Oxid uhličitý je považovaný aj za hlavnú príčinu globálneho otepľovania. Teda nie plyn samotný, ale jeho extrémne množstvo v atmosfére. V dôsledku globálneho otepľovania môžeme očakávať už známe scenáre. Dvíhanie hladiny svetového oceánu, časté extrémne prejavy počasia (extrémne suchá, horúčavy, zimy, zrážky…) a zvýšenie priemernej teploty na Zemi. S týmito faktormi je úzko spojené i rozšírenie vírusmi infikovaných komárov a iného hmyzu z teplých a vlhkých oblastí do nových, podmienkami priaznivých regiónov.

Ak by sme sa na celú situáciu pozreli veľmi sebecky, bez ohľadu na to, čo vysoká koncentrácia oxidu uhličitého urobí s našou planétou, v konečnom dôsledku bude následky i tak trpieť človek. Všetky vyššie uvedené situácie totiž ovplyvnia milióny ľudí po celej planéte. Ľudstvo si navyše musí zvykať na čoraz kontaminovanejšie ovzdušie (najmä v obrovských metropolitných oblastiach), kde sú astma, kardiovaskululárne problémy, rakovina pľúc či alergie bežnou súčasťou života.

Z historických záznamoch o klíme na našej planéte vieme, že zvýšenie množstva oxidu uhličitého v atmosfére o 35 ppm trvalo kedysi približne 1000 rokov. Dnes však každoročne množstvo CO₂ v atmosfére narastie o 2 ppm. Ak človek nezmení svoje konanie na tejto planéte, čakajú nás udalosti a dôsledky, aké Zem ešte nezažila.

Pozri aj: Orangutan bojuje proti buldozéru, ktorý mu ničí domov. Smutné video poukazuje, ako si ľudia nevážia prírodu

businessinsider.com