Foto: ESA/NASA Hubble L Calcada

/ 72 / Michaela
Čím viac vedci skúmajú (ne)konečný vesmír, tým viac ich neprestáva udivovať. Nezvyčajný objekt 288P je taktiež malým divom.

Radi pozorujete hviezdy? Tak nabudúce, keď sa budete dívať na oblohu, môžete svoju lásku prekvapiť novým poznatkom. Niekde tam hore, nad nami, sa nachádza dvojplanétka, ktorá sa líši „malou“ zvláštnosťou.

To nám pripomenulo jeden vtip. Zamilovaná dvojica je na rande, žena sa díva mužovi priamo do očí. „Miláčik, pozri sa na tú oblohu, vidíš, ako nádherne svieti ten mesiačik?“ Povzbudzuje muža, ktorý sa očividne nemá k činu. Ten sa však poškriabe po hlave, a povie: „Veď hej, je nádherný. Dobre by sa hnoj kydal.“ Ale naspäť k vede. Vedci si už dlhšie lámali hlavu identifikáciou objektu 288P. Z toho, čo považovali za pás asteroidov, sa však nakoniec vykľulo niečo iné. Objekt s pracovným označením 288P je v skutočnosti binárny asteroid, dvojplanétka, v ktorej vlastne jeden asteroid obieha okolo druhého. Okrem toho má chvost, čím sa podobá na kométu. Vedci sa domnievajú, že by im tento objekt mohol pomôcť porozumieť pôvodu vody na Zemi.

1999 KW4 animated.gif
Autor: Dr. Steven Ostro et al. – http://echo.jpl.nasa.gov/~ostro/kw4/, Voľné dielo, Odkaz

Dá sa povedať, že tieto dvojplanétky majú svoj svet, menšia obieha okolo druhej a očividne sa majú fajn. Vo vesmíre však nie sú také zriedkavé, ako by sa mohlo zdať. No objekt 288P sa predsa len líši viacerými zvláštnosťami. Môže za to nielen chvost, ktorým sa podobá na kométu, ale aj nezvyčajná veľkosť a vzájomná vzdialenosť asteroidov. Oba asteroidy sú približne rovnako veľké, s priemerom cca 1 kilometer.

Ako nám môže pomôcť v skúmaní pôvodu vody

Už minulý rok sa vedci podelili so zaujímavou informáciou, ktorá je spojená s touto dvojplanétkou. Objekt 288P pri priblížení sa na svojej orbite smerom k Slnku, uvoľňuje mrak vody. A to vo vedcoch vzbudilo pozornosť. Jessica Agarwal z Inštitútu Maxa Plancka pre výskum solárneho systému, sa taktiež vyjadrila k tejto záhade. „Detekovali sme silnú sublimáciu (prechod tuhej látky na plynnú formu) ľadu v dôsledku zvýšenia slnečnej teploty – presne tak sa vytvára chvost kométy.“ 

Vedcov však trápi otázka. „Pochádza voda, ktorá je na Zemi, z komét?“ Práve kométy s týmto nezvyčajným chvostom môžu dať odpoveď. Vedecké kruhy už vypracovali podrobný projekt misie Castalia, ktorej cieľom bude preskúmať tieto objekty. Konečne by sme tak dostali odpoveď na otázku, odkiaľ pochádza naša voda.

Kométa s hlavným pásom, ktorý vyvoláva rôzne otázky

This set of images from the ESA/NASA Hubble Space Telescope 

Vedci už v minulosti identifikovali 12 objektov s „chvostom,“ ktoré vznikli ako dôsledok premeny ľadu na paru, pretože sa objekty priblížili k Slnku. No poprvýkrát išlo o binárny systém, tzv. dvojplanétku. Niektorí vedci si myslia, že binárny asteroid 288P bol jediný objekt, ktorý sa otáčal tak rýchlo, že sa pred 5-tisíc rokmi jednoducho odtrhol. A tak sa z jedného asteroidu stali dva. Nezabudnite to pripomenúť svojej láske, keď sa budete spolu dívať na hviezdy.

Pozri aj: Druhá Zem, ktorá je len na „skok“ od nás? Astrofyzici veria, že novoobjavená planéta by mohla byť obývateľná a je oveľa bližšie ako doteraz objavené exoplanéty

iflscience.com

 




Komentovať (0)