Ako sme vás už informovali, do kín nedávno dorazil filmový blockbuster Jedna bitka za druhou (One Battle After Another). Blockbuster s hviezdnym obsadením na čele s Leonardom DiCapriom, Seanom Pennom a Beniciom Del Torom má hviezdne hodnotenie a vynikajúce ohlasy. Vznikol pod režisérskou taktovkou Paula Thomasa Andersona a prináša mix akcie, drámy a humoru.
Na premietanie tohto filmu sme vyrazili preto, že medzi ostatnými premiérami jednoducho vytŕča. Zhodujú sa na tom aj českí a slovenskí recenzenti – na ČSFD mu svieti 83 %, pričom na zahraničnej platforme Rotten Tomatoes má dokonca 95 %.
A po dopozeraní chápeme prečo: ide o film, ktorý si rozhodne zaslúži pozornosť.
Hviezdne postavy a šialené emócie
Jedna bitka za druhou je šialený emočný rollercoaster. Počas jedinej sekvencie vás ovalí znechutenie, dojatie, šok aj napätie. Mnohé scény zachádzajú do morbídnej obscénnosti, no tentoraz to nepôsobí lacno ani samoúčelne.
Táto hravá údernosť, podporená dynamickým a väčšinou nepredvídateľným dejom, drží diváka v neustálom pohybe.
Okrem dynamiky veľmi chválime mužské postavy, ktoré boli prvotriedne. Leonardo DiCaprio brilantne balansuje medzi stihomamom, vyhorením a stratou pamäti, pričom jeho výkon rozosmeje, hoci je miestami až znepokojujúci. Jeho priateľ sensei predstavuje pravý opak – pokoj, rozvahu a zenovú bojovnosť, ktorá pôsobí osviežujúco uprostred chaosu. Jeho tichý zmysel pre revolúciu nás bavil možno najviac zo všetkých.
A potom je tu plukovník – nepochybne jedna z najlepšie napísaných postáv. Vybočuje zo stereotypu, je groteskný, temný, ale zároveň neuveriteľne komický. Rozosmeje vás aj v momentoch, keď by ste to najmenej čakali.
Naopak, ak má film jeden výrazný nedostatok, tak sú to podľa nás ženské úlohy. Matka rebelka závislá od adrenalínu, hoci spočiatku pôsobila sľubne, neskôr zanikla – stratila intenzitu aj hĺbku, akoby ju tvorcovia opustili v polovici cesty. Dcéra, druhá nosná ženská postava, mala síce svetlé momenty, no väčšinou slúžila len ako kulisa pre hlavného hrdinu. Zato mníška, ktorá sa objavila na plátne sotva minútu a pol, bola paradoxne postavou, ktorá nás bavila najviac – jej screen-time bol síce iba pár sekúnd, ale zvládla byť nezabudnuteľná.
Sklamanie pred záverečnými titulkami
Film drží tempo – napätie je prítomné takmer neustále a stráca sa až v poslednej štvrtine. Kombinuje prvky thrilleru, akcie a čiernej komédie tak, že výsledok nie je ani thriller, ani komédia, ale most medzi vážnosťou a pobavením.
Najväčšie sklamanie prichádza až na konci. Záverečné minúty pôsobia prvoplánovo, akoby si samotní tvorcovia neboli istí tým, ako film uzavrieť. Podľa nás by fungovalo lepšie skončiť buď bez poslednej scény, alebo o dvadsať minút skôr – pri dojímavom momente, z ktorého nám naozaj kvapla slzička.
Čo treba zvážiť, kým vyrazíte do kina
Film pracuje aj s jemným prvkom absurdity, ktorá síce nedosahuje rozmery typické, napríklad, pre režiséra Yorgosa Lanthimosa, no pulzuje celým dejom. Nám bola nesmierne sympatická – dodáva príbehu hravosť, nepredvídateľnosť a komediálnu iskru, vďaka ktorej sa film mení na mozaiku prekvapení.
Uznávame však, že nie je pre každého. Do kina sme išli dvaja – jeden odchádzal nadšený, druhý síce pobavený, no mierne otrávený. Niektoré scény mu „nedávali zmysel“, pôsobili rušivo a podľa neho zbytočne rozvírili dej. Ak teda patríte k divákom, ktorí majú k podobným postupom latentný odpor, odporúčame kúpu lístka zvážiť.
Tento film však za nás jednoznačne patrí medzi najlepšie, čo rok 2025 ponúkol. Je rovnako silný ako Caught Stealing či F1 Film, no podľa nás neprekonal novú adaptáciu filmu Nosferatu, ktorý mal na Slovensku premiéru v januári. Ak teda hľadáte snímku, ktorá vás pripúta k sedadlu, pobaví, zneistí a dojme zároveň, vyrazte do kina. Z tohto filmu neodídete sklamaní.
Nahlásiť chybu v článku