Kanadský delostrelecký génius počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s množstvom štátov, ktoré stáli o jeho pozoruhodné znalosti. Prínos v profesnej oblasti bol obrovský, no jeho príbeh poznačilo ťažké detstvo, neschopnosť dlhšej a nekonfliktnej spolupráce, indiskrétnosť či neskorší pobyt vo väzení. Ktovie, koľko z týchto negatívnych vlastností malo napokon vplyv na spôsob, akým sa život Geralda Bulla skončil.
V článku sa dozviete:
- aké mal Gerald Bull detstvo;
- prečo ho považovali za výnimočného;
- prečo cítil zo strany USA zradu;
- aké sú teórie o jeho záhadnej vražde.
Detstvo ho poznačilo
Pôvod jeho ťažkej povahy možno hľadať v udalostiach, ktoré poznačili Geraldovo detstvo. Ako uvádza The Canadian Encyclopedia, majetok pomerne bohatej rodiny zdevastovala v roku 1929 hospodárska kríza v Kanade, čo vážne naštrbilo psychický stav oboch rodičov. O necelé dva roky malému Bullovi umrela matka, nasledovalo otcovo nervové zrútenie a alkoholizmus, ktorý budúceho vedca priviedol do rúk tety.
Tá tiež, bohužiaľ, krátko na to umrela, rodinná finančná situácia sa ešte zhoršila a Gerald prešiel do opatery najstaršej sestry. Mimoriadne inteligentný mladík zaznamenával aj napriek negatívnym udalostiam doma pozoruhodné školské výsledky, vďaka čomu ukončil strednú školu o 2 roky skôr. Jeho záľubou počas školy bolo letectvo, no ambíciami siahal k medicíne. Kvôli mladému veku sa na ňu nedostal a jedinou možnosťou bolo skúsiť strojnícke zameranie – letecké inžinierstvo.
Bol výnimočný
Na začiatku 50. rokov už úspešne odpromoval a jeho prvým zamestnávateľom bolo zbrojné výskumné a vývojové centrum Canadian Armament and Research Development Establishment (CARDE). Už v počiatočnej fáze svojej kariéry dokázal v oblasti raketových systémov priniesť malú revolúciu. Na odpaľovanie rakiet použil delostrelectvo, namiesto drahých aerodynamických tunelov. Tým zavrel ústa skeptikom a taktiež znížil vládne náklady na tieto projekty.
V CARDE pôsobil až do roku 1960 a už v tomto bode sa začala prejavovať Bullova zložitá povaha. Ako vedúci leteckého oddelenia musel zo svojej pozície odstúpiť, dôvodom boli podľa webu Damn Interesting súkromné, ale aj verejné konflikty s nadriadenými. Núdzu o zamestnanie však dlho nemal.
Projekt HARP bol jeho životom, skončil sa sklamaním
Podľa Geralda bolo s dlhšími hlavňami a dostatkom paliva možné odpaľovať prostredníctvom delostrelectva predmety do vesmíru. A to oveľa lacnejšie. Touto úvahou doslova žil, Bullove myšlienky priťahovali pozornosť a jeho ďalším pôsobiskom sa stala McGill University. S finančnou podporou od Pentagonu, univerzity a kanadského Ministerstva obrannej výroby založil testovacie stredisko na ostrove Barbados, uvádza NY Times.
High Altitude Research Project (HARP) predstavuje jeho významnú kariérnu etapu. Bull so svojím tímom v projekte vyvinul niekoľko revolučných techník, zbrane sa zväčšovali priamoúmerne so vzdialenosťou, na ktorú boli schopné dostreliť. V roku 1966 mal podľa The Canadian Encyclopedia dostreliť do výšky 180 kilometrov. Podľa Bullovho syna bol projekt HARP otcovým životom a inžinier veril, že ním dosiahne revolúciu. V roku 1967 však prišlo veľké sklamanie.
HARP bol v krátkej dobe zrazu odstrihnutý od všetkých troch strán – americkej vlády, kanadského ministerstva, a tiež od univerzity. Najväčší podiel na tomto kroku niesla vojna vo Vietname, kvôli ktorej sa z projektu stiahli Kanaďania. Vedecké elity v USA navyše verili, že vesmírna budúcnosť je v rukách konvenčných rakiet, ktorých výsledky sa zlepšovali a delostrelecký génius tak boj o financovanie prehral. Ako sa neskôr ukázalo, kameňom úrazu bola čiastočne aj Bullova arogancia, ktorá mu naštrbovala vzťahy s vládnymi predstaviteľmi.
Z geniálneho vedca obchodník so zbraňami?
Po veľkom sklamaní prešiel Gerald Bull do súkromnej sféry, kde chcel zužitkovať svoje odborné znalosti, zarobiť peniaze a následne ich investovať do vysnívaného vesmírneho programu. Jeho spoločnosť dostala názov Space Research Corporation (SRC) a spočiatku plnila len malé zákazky, až kým neprišiel ich prvý veľký kontrakt so CIA. Južná Afrika v tej dobe bojovala proti Angole a práve dodávky zbraní od SRC mali byť kľúčovým faktorom, ktorý pomohol Južnej Afrike.
Nahlásiť chybu v článku