Vládna koalícia sa usiluje o ústavnú novelu, ktorej cieľom je predĺžiť volebné obdobie pre poslancov parlamentu, ako aj pre zástupcov regionálnych a mestských samospráv (poslancov, starostov a primátorov).
Na schválenie takejto reformy je však nevyhnutné nájsť v parlamente ústavnú väčšinu, čo predstavuje aspoň 90 poslaneckých hlasov. Opozičný blok však akékoľvek plošné zásahy do základného zákona štátu striktne odmieta. Informuje o tom TA3.
Opozícia odmieta diskusiu o ústavných zmenách
Predstavitelia opozičných strán otvorene deklarujú, že za súčasných politických okolností neplánujú s vládnym táborom pri úpravách ústavy participovať. „Progresívne Slovensko nebude schvaľovať zásadné alebo substanciálne zmeny ústavy s touto vládnou koalíciou,“ vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.
Kresťanskodemokratické hnutie vyjadruje podobné stanovisko. „Zmeny v samospráve, predĺženie volebného obdobia, možno by aj dávali zmysel, ale je to posledná vec v rade vecí, ktoré treba zmeniť,“ skonštatoval Marián Čaučík (KDH).
Jednotný názor na túto iniciatívu pritom nepanuje ani v samotnej koalícii. „Myslím si, že tieto návrhy zákonov, tak ako sú predložené, neprejdú,“ pripustil poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD). Na druhej strane, predseda SNS vníma novelu ako prínos pre stabilitu systému. “Ja som presvedčený, že raz príde čas, kedy to obdobie vo všetkých voľbách bude zjednotené,” zhodnotil Andrej Danko.
Kompromisný návrh Hlasu: Možnosť skrátiť mandát cez referendum
S alternatívnym riešením prišla strana Hlas-SD, ktorá prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu žiada zaviesť do ústavy mechanizmus na skrátenie volebného obdobia Národnej rady SR pomocou referenda. Ak by bolo takéto ľudové hlasovanie úspešné, mandát parlamentu by zanikol a nové voľby by sa museli vyhlásiť do jedného týždňa.
Táto možnosť by však bola časovo ohraničená – referendum by sa nemohlo konať rok po voľbách ani rok pred ich konaním.
„Rok po voľbách má vláda mandát na to, aby riešila programové vyhlásenie vlády. Rok pred voľbami považujeme za rok, keď už prebieha predvolebná kampaň a nemalo by byť referendum zneužívané na predvolebný boj,“ vysvetlil Richard Raši (Hlas-SD).
Hlas-SD zároveň deklaruje pripravenosť na ústupky. V prípade, že by opozícia prejavila záujem o uzákonenie referenda o predčasných voľbách, koalícia by stiahla pôvodnú požiadavku na predĺženie funkčných období.
„Keď má byť problém predĺženie volebného obdobia, v septembri dostanú čistý návrh ako lusk, ktorý bude čisto o konaní referenda. A potom si už naozaj neviem predstaviť žiadnu výhradu,“ dodal Raši.
Opozícia však o dohodu nestojí a kritizuje aj celkový proces, akým sa takto dôležité zmeny v parlamente prerokovávajú. „Prečo to nepodporíme? No preto, že my s vami nebudeme meniť ústavu, nebudeme sa s vami podieľať na vašej marketingovej kampani,“ reagovala Zuzana Mesterová (PS).
Rozhodujúce hlasovanie o predložených návrhoch čaká poslancov v stredu (17. júna).
Júlové referendum
Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie pritom pôvodne mohla byť súčasťou referenda, ktorého dátum prezident Peter Pellegrini stanovil na 4. júla. Prezident však túto otázku vyradil s odôvodnením, že je ústavne sporná. Vo volebných miestnostiach tak budú voliči rozhodovať len o dvoch návrhoch. Jeden sa týka zrušenia doživotnej renty premiérovi Robertovi Ficovi, druhý obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Konkrétne znenie otázok, o ktorých budú ľudia hlasovať: „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v paragrafe 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v aktuálnom znení?“ a „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“.
Nahlásiť chybu v článku