Foto: [Public domain], via Wikimedia Commons/ [Public domain], via Wikimedia Commons

Dnes si pripomíname 75. výročie zhodenia atómovej bomby na Hirošimu.

Je ráno 6. augusta 1945 a k japonskému mestu Hirošima sa blíži ťažký bombardér B-29 s názvom Enola Gay, pomenovaný je podľa matky pilota. Ten je doprevádzaný ďalšími dvomi bombardérmi. O 8:15 veliteľ posádky plukovník Paul W. Tibbets zobral do rúk palubný mikrofón a povedal: “Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!

Asi hodinu pred zhodením bomby zachytili japonské radary americké lietadlá. Výstraha bola odoslaná do viacerých miest, vrátane Hirošimy. Keď Japonci zistili, že sú to iba tri lietadlá, nevyslali k ním ani stíhačky a odporučili obyvateľom, aby sa pre istotu schovali do krytov. Japonci ale predpokladali, že ide o prieskum.

Bombardér B-29 Enola Gay a jeho posádka. Foto: wikimedia

Bomba Little Boy

Zhodeniu atómovej bomby na Hirošimu predchádzal tajný projekt s názvom Manhattan. Ten mal za cieľ vyvinúť a vyrobiť atómové bomby, ktoré naklonia misky váh na stranu spojencov. 16. júla 1945 bola na opustenej leteckej základni Alamogordo v púšti White Sands v Novom Mexiku otestovaná prvá atómová bomba s názvom Gadget v rámci operácie Trinity. Táto bomba bola plutóniová.

Príprava na test Trinity. Foto: Not identified. [Public domain], via Wikimedia Commons
Bomba Little Boy však bola uránová. Tento typ bomby nebol otestovaný a to z dvoch hlavných dôvodov. Všetok vyrobený urán 235 bol použitý v tejto bombe a navyše proces jeho štiepenia bol overený teoretickými výpočtami, a tak sa verilo, že bude fungovať.

Stanovenie cieľov

Za možné ciele atómového bombardovania bolo stanovených viacero miest v Japonsku. Hirošima bola vhodná kvôli dôležitému armádnemu skladu, prístavu uprostred priemyselnej časti a tiež obklopeniu horami, ktoré zvýšia účinok bomby. Ďalším cieľom bolo mesto Kjóto s veľkým počtom ľudí a s veľkým počtom vzdelávacích inštitúcií, čo by malo významný psychologický efekt. Za ďalšie možné ciele boli označené mestá ako Jokohama, Kokura (Kitakjúšú) s cisárskym armádnym skladom, Japonský cisársky palác v Tokiu či mesto Nagasaki.

Tieto ciele neboli často zasahované náletmi USA, aby v nich bol efekt zhodenia atómovej bomby čo najviditeľnejší.

Ultimátum pre Japonsko

26. júla 1945, teda 10 dní po úspešnom teste Trinity, bola na Postupimskej konferencii predstavená výzva na kapituláciu Japonska. Japonsku bolo pohrozené úplným zničením, ak sa nevzdá. Krajina výchadzajúceho slnka však na Postupimskú konferenciu reagovala ignoráciou. Truman tak rozhodol o zhodení atómových bômb na japonské ciele.

Postupimská konferencia. Foto: Bundesarchiv, Bild 183-R67561 / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons

Bombardovanie Hirošimy

Skoro ráno 6. augusta 1945, teda pred 75. rokmi, vzlietol z leteckej základne Tinian v západnom Pacifiku bombardér B-29 Superfortress, ktorý mal na svojej palube uránovú bombu nazvanú Little Boy (Malý chlapec). Bomba vážila viac ako 4 tony a bola dlhá 5 metrov. Naplnená bola 64 kilogramami štiepneho uránu 235.

Atómová bomba Little Boy. Foto: US government DOD and/or DOE photograph [Public domain], via Wikimedia Commons
Keď bombardér prišiel na miesto, plukovník Paul W. Tibbets zobral do rúk palubný mikrofón a povedal: “Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!

Bomba padala 57 sekúnd a vo výške 600 metrov nad zemou nastal výbuch o sile 13 kiloton TNT. Rádius celkového zničenia bol 1,6 kilometra s následným požiarom v okruhu 11 km štvorcových. Zahynulo takmer 80-tisíc ľudí, vyše 100-tisíc ďalších utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13-tisíc zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desaťtisíce ďalších ľudí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v Hirošime zvýšil na takmer 140-tisíc a v roku 1950 dosiahol hranicu 200-tisíc, uvádza TASR.

Atómový hríb nad Hirošimou. Foto: George R. Caron [Public domain], via Wikimedia Commons
Po bombardovaní sa lietadlá vracali späť na základňu. Radista následne poslal telegram s textom: “Úloha splnená. Naprostý úspech vo všetkých smeroch. Viditeľný účinok, väčší než Alamogordu (test Trinity pozn. red.). Po splnení úlohy sú lietadlá v poriadku, vraciame sa na základňu.”

Japonci netušili, čo sa deje

Japonci, samozrejme, nevedeli v prvom momente, čo sa stalo. Operátor z Tokia si všimol, že stanica v Hirošime neprijíma signál. Po pár minútach sa zistilo, že prestal pracovať hlavný telegrafný spoj severne od Hirošimy. Od malej stanice vzdialenej 16 kilometrov od Hirošimy prišla iba zmätočná správa, že mestom otriasla hrozná explózia.

Vojenské základne sa nedokázali dovolať do mesta. Nastal zmätok. Vedeli, že žiadny veľký útok zo strany nepriateľa neprišiel. Japonský dôstojník generálneho štábu okamžite letel do Hirošimy urobiť prieskum a vrátiť sa do Tokia so spoľahlivou informáciou.

Po troch hodinách letu, 160 kilometrov pred Hirošimou, zbadal obrovský dym. Hirošima bola stále v plameňoch, lietadlo potom krúžilo nad mestom. Po pristátí v Tokiu sa začali okamžite záchranné opatrenia. Vysielanie tokijského rádia neskôr popísalo hrôzu v Hirošime takto: „Prakticky všetko živé, ľudia alebo zvieratá, boli doslova spálení zaživa.“

Hirošima po bombardovaní. Foto: US government, Post-Work: User:W.wolny [Public domain], via Wikimedia Commons

O tri dni sa to opakovalo

Krátko po bombardovaní Truman oznámil, že ak Japonsko neprijme ich podmienky, môžu očakávať z neba padajúcu skazu. Japonská vláda nereagovala. USA preto o tri dni reagovalo druhou atómovou bombou zhodnenou na Nagasaki. Japonsko niekoľko dní po zhodení bômb kapitulovalo, čím sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )