Slovenským firmám chýbajú pracovníci s konkrétnymi zručnosťami a odborníci pripomínajú, že situácia sa sama od seba nezlepší. Digitalizácia, automatizácia a umelá inteligencia (AI) menia obsah tradičných pozícií a vytvárajú nové profesie, časť pracovnej sily však podľa odborníkov zostáva uväznená v odboroch s obmedzenou perspektívou. Ukázal to prieskum personálnych agentúr Grafton a Gi Group, ktorého dáta naznačili, ako urobiť z rekvalifikácie účinný nástroj, ktorý by mohol tieto dva svety prepojiť.
správy od nás budete mať ako prví.
Väčšina voľných pozícií je v Bratislave
Slovenský pracovný trh podľa odborníkov vysiela na prvý pohľad protichodné signály. Pripomenuli, že v júni úrady práce evidovali vyše 142-tisíc disponibilných uchádzačov a zároveň rekordných viac než 152-tisíc voľných pracovných miest. Drvivá väčšina voľných pozícií však bola v Bratislavskom kraji. Problém teda nie je iba počet ľudí, ale najmä kvalifikačný a regionálny nesúlad.
„Zamestnávateľ tak môže mať voľné miesto, no v dostupnej vzdialenosti nenájde človeka s potrebnou odbornosťou, a inde zostávajú bez práce uchádzači, ktorých kvalifikácia nezodpovedá miestnemu dopytu,“ pripomenuli odborníci z personálnej agentúry. Situáciu podľa nich komplikuje aj technologická transformácia. Automatizácia obmedzuje časť rutinných úloh, no zároveň zvyšuje potrebu technikov automatizovaných liniek, dátových špecialistov, odborníkov na kybernetickú bezpečnosť či pracovníkov, ktorí sú schopní zavádzať a kontrolovať nástroje AI.
Pomôcť môže rekvalifikácia
Zásadne sa mení aj obsah práce účtovníkov, personalistov, obchodníkov, operátorov výroby či technikov. Medzi najrýchlejšie rastúce zručnosti patria AI a práca s dátami, kybernetická bezpečnosť a technologická gramotnosť. „Na trhu máme súčasne voľné pracovné miesta aj ľudí, ktorí si prácu nevedia nájsť. Medzi nimi však často chýba spojenie. Rekvalifikácia môže tento stav vyriešiť rýchlejšie než čakanie na novú generáciu absolventov,“ priblížila marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group Jitka Kouba.
Prieskum personálnych agentúr pritom ukázal, že pri nedostatku vhodných uchádzačov by rekvalifikáciu súčasných zamestnancov rozhodne alebo skôr zvažovalo 71 % firiem. Ďalšie 3 % ju už uskutočňujú. Najčastejšie chcú firmy pripravovať ľudí na nedostatkové profesie v službách, kde túto možnosť uviedlo 80 % spoločností. Nasledovali priemysel so 76 % a logistika so 72 %, v obchode išlo o 25 %.
Ochota pracovníkov je pritom podľa výsledkov prieskumu podstatne nižšia. O zmene profesie rozhodne alebo skôr uvažuje 36 % zamestnancov a 4 % ju už uskutočňujú. Väčšina (61 %) však zmenu nezvažuje. Firmy teda podľa odborníkov nemusia prekonať iba nedostatok zručností, ale aj obavy ľudí z neistoty, poklesu príjmu či náročného návratu k učeniu.
Ľudí najviac motivuje mzda
Najsilnejšou motiváciou na zmenu je pritom mzda, ktorú uviedlo 52 % respondentov. Pre 39 % by bola dôvodom predstava pokojnejšieho života, menšej fyzickej námahy a nižšieho stresu. Štvrtina by profesiu zmenila pre nedostatok príležitosti vo svojom súčasnom odbore.
Výrazný rozdiel vidieť medzi profesijnými skupinami. Zmenu najviac zvažujú manuálni pracovníci bez odborného vzdelania či kvalifikovaní manuálni pracovníci, ako napríklad technici, zvárači či elektrikári. „Pri manuálnych profesiách je záujem evidentne najvyšší. Tu totiž nejde iba o vyššiu mzdu. Ľudia si kladú tiež otázku, či dokážu fyzicky náročnú prácu vykonávať aj o desať alebo pätnásť rokov. Rekvalifikácia im môže umožniť prejsť na udržateľnejšiu pracovnú dráhu bez toho, aby začínali úplne od nuly,“ vysvetlila Kouba.
Prieskum tiež odhalil rozdiel medzi tým, čo pracovníci pri rekvalifikácii potrebujú a tým, čo im firmy plánujú poskytnúť. Pre 79 % zamestnancov je kľúčové alebo dôležité dostať na vzdelávanie čas – napríklad možnosť učiť sa počas pracovnej doby, flexibilný rozvrh či dodatočné voľno. To však ponúka len 39 % firiem.
Zabezpečiť kurz nestačí
Organizované alebo plne hradené školenie považuje za kľúčové alebo dôležité 75 % pracovníkov a zabezpečilo by ho 68 % spoločností. Mentoring je dôležitý pre 62 % zamestnancov, no ponúklo by ho 40 % firiem. Spolufinancovanie vzdelávania očakáva 67 % pracovníkov, reálne by ho však poskytlo len 38 % zamestnávateľov.
„Výsledky prieskumu ukázali, že samotné zabezpečenie kurzu nemusí stačiť. Pre človeka, ktorý má rodinu, pracuje na zmeny alebo dochádza z väčšej vzdialenosti, môže byť štúdium po pracovnom čase prakticky nedostupné. Práve vytvorenie priestoru na učenie môže teda rozhodnúť o tom, či rekvalifikácia ostane iba deklarovanou možnosťou, alebo sa naozaj uskutoční,“ skonštatovali odborníci z personálnej agentúry.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku