Slovensko v tohtoročnom medzinárodnom porovnaní bohatstva krajín spadlo nižšie. V aktuálnom vydaní indexu bohatstva národov obsadilo 33. miesto zo 40 hodnotených krajín, čo predstavuje pokles o jednu priečku oproti minulému roku. Napriek tomu sa celkové bodové skóre krajiny mierne zvýšilo.
správy od nás budete mať ako prví.
Vyplýva to z výsledkov rebríčka, ktorý zostavuje poľský think tank Warsaw Enterprise Institute v spolupráci s dvadsiatimi partnerskými organizáciami z celého sveta. Na príprave indexu sa za Slovensko podieľal Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Získali sme 594 bodov
Cieľom indexu bohatstva národov je zachytiť reálny príjem krajiny a umožniť jeho medzinárodné porovnanie.
Na rozdiel od tradičného ukazovateľa hrubého domáceho produktu sa nezameriava iba na veľkosť ekonomiky, ale sleduje aj to, akú časť vytvorených zdrojov občania reálne využívajú prostredníctvom verejných služieb. Index preto kombinuje výkonnosť súkromného sektora s hodnotou služieb poskytovaných štátom.
Slovensko v tomto roku získalo 594 bodov. Z toho 263 bodov predstavovala výkonnosť súkromnej ekonomiky, teda najmä súkromná spotreba a investície, zatiaľ čo 331 bodov odrážalo hodnotu verejných služieb.
Hoci si krajina v medziročnom porovnaní polepšila o tri body, v konečnom poradí to nestačilo na udržanie minuloročnej pozície. Pred Slovenskom sa umiestnili napríklad Česko a Grécko, za ním skončili Maďarsko a Bulharsko.
Slovensko zaostáva za viacerými krajinami regiónu
Výsledky zároveň ukazujú, že Slovensko zostáva v nižšej polovici rebríčka a tempo jeho zlepšovania zaostáva za viacerými krajinami regiónu. Od prvého vydania indexu v roku 2015 sa slovenské skóre zvýšilo o 7,22 percenta, zatiaľ čo priemerný rast všetkých hodnotených krajín dosiahol osem percent.
V stredoeurópskom priestore Slovensko zaostáva najmä za Poľskom, ktoré si za sledované obdobie polepšilo o 15,05 percenta, a za Maďarskom s rastom 12,6 percenta. Naopak, lepšie výsledky dosiahlo ako Česko, ktorého skóre vzrástlo o 4,03 percenta, či Rakúsko s rastom 0,86 percenta.
Jednou z hlavných slabín Slovenska zostáva výkonnosť súkromnej ekonomiky. V tejto kategórii krajina obsadila až 32. miesto. Charakteristickým znakom slovenskej ekonomiky je výrazná prevaha spotreby domácností nad súkromnými investíciami.
Pomer súkromných investícií k súkromnej spotrebe dosahuje na Slovensku hodnotu 34 ku 100, čo patrí medzi najnižšie hodnoty v celom rebríčku. Podobný pomer vykazuje Poľsko s hodnotou 35 ku 100 alebo Kolumbia s pomerom 32 ku 100. V porovnaní so susednými krajinami však Slovensko zaostáva výraznejšie. V Česku dosahuje tento ukazovateľ hodnotu 61 ku 100 a v Rakúsku 41 ku 100.
Lepšie výsledky Slovensko dosiahlo v oblasti verejných výdavkov. Index kvality verejných výdavkov dosiahol hodnotu 0,71, čo krajinu posunulo na 25. miesto. V tejto kategórii Slovensko predstihlo napríklad Maďarsko či Poľsko. Na druhej strane naďalej zaostáva za Českom a Rakúskom, pričom výrazný náskok si udržiava najmä Estónsko, ktoré dlhodobo patrí medzi najúspešnejšie krajiny v efektívnosti poskytovaných verejných služieb.
Nahlásiť chybu v článku