Na archívnej snímke z 25. júla 2000 nadzvukové lietadlo typu Concorde leteckej spoločnosti Air France krátko po štarte z parížskeho letiska Charles de Gaulle. Foto: Archív TASR

Concorde bol výkladnou skriňou leteckej dopravy. Pred pár dňami uplynulo 23 rokov od desivej nehody, ktorá pochovala jeho éru.

Človek už tisícročia chcel ovládnuť oblohu. Prvý úspešný pokus môžeme datovať do roku 1783, keď sa balón bratov Montgolfierovcov, vtedy len so zvieracou posádkou, odlepil od zeme. Pri prenesení sa do roku 1903 musíme spomenúť prvý veľký krok v letectve bratov Wrightovcov, ktorých lietadlo sa dokázalo vzniesť zo zeme a Wilburovi Wrightovi sa podarilo letieť bez jednej sekundy až minútu, pričom zdolal vtedy závratných 279 metrov.

Letecký priemysel sa následne začal prudko rozvíjať, k čomu prispela aj 1. svetová vojna a neskôr aj tá druhá. Lietadlá v priebehu niekoľkých desaťročí urobili obrovský skok dopredu a rozvíjať sa začala aj letecká preprava osôb.

Ak by sme mali dnes vymenovať lietadlá, ktoré dominujú oblohe, určite by sme spomenuli rôzne typy Boeingov či Airbusov. Avšak od 70. rokov bol kráľom oblohy Concorde, ktorý je až dodnes v mnohých ohľadoch jedinečný.

V článku sa dozviete aj:

  • prečo a ako vznikol Concorde;
  • čo bolo jeho prednosťou;
  • čo sa udialo v osudný júlový let;
  • ako sa ukončila prevádzka Concordov.

História Concordu

Počiatky histórie Concordu sa datujú do obdobia začiatkov 50. rokov. Riaditeľ Kráľovského leteckého podniku Arnold Hall sa dožadoval vytvorenia výboru na štúdium koncepcie nadzvukovej dopravy. Vznikli prvé náčrty, štúdie a začali sa hľadať partneri. Tí sa našli v podobe Francúzov, ktorí takisto túžili po nadzvukových dopravných lietadlách.

V roku 1962 sa Francúzsko a Veľká Británia dohodli na spoločnom financovaní projektu Concorde. Názov znamená v preklade svornosť a ohľadom názvu sa niesli spory, konkrétne ohľadom posledného písmena „e“. Briti napokon ustúpili a Concorde aj s „éčkom“ na konci začal nadobúdať reálne kontúry.

Concorde pristáva na letisku v Bostone. Foto: Archív TASR

Počiatočné plány uvažovali, že sa vyrobia dve verzie Concordu — s dlhým a krátkym doletom. Potenciálni zákazníci však o verziu s krátkym doletom nejavili záujem, a tak bol tento plán zrušený.

Problémy sa týkali mnohých aspektov, a to Concorde ešte ani nevzlietol. Významnou bola finančná náročnosť projektu. Pôvodné náklady hovorili o 70 miliónoch libier, tie však narástli až na 1,3 miliardy libier, čo pri prepočítaní inflácie v roku 2016 predstavovalo 7,67 miliardy libier. Aj tieto veľké náklady neskôr spôsobili, že sa lietadiel vyrobilo len 20 kusov.

Pristátie Concordu na letisku v Le Bourget. Foto: Archív TASR

Problémy však boli aj iného rázu. Keďže Concorde bol koncipovaný ako nadzvukové lietadlo, vyvstal veľký problém s aerodynamickým treskom a rušením občanov.

Navyše, projekt zasiahla ropná kríza a Concorde, nech bol v mnohých oblastiach jedinečným a úžasným, tak jednoznačne nebol ekologickým a spotrebovával enormné množstvá paliva (oproti Boeingu 707 mal približne dvojnásobnú spotrebu paliva). Napriek tomu si viaceré veľké letecké spoločnosti Concorde objednali a stavba prvých dvoch prototypov začala v roku 1965.

Technické špecifikácie

Concorde poháňali 4 prúdové motory Rolls-Royce/Snecma Olympus 593 s prídavným spaľovaním, každý s ťahom 169 kN. V pilotnej kajute boli potrební dvaja piloti a jeden palubný inžinier. Aj napriek dĺžke takmer 62 metrov poskytoval kapacitu pasažierov iba na úrovni 92 až 120 cestujúcich, pričom maximálna kapacita bola 144 osôb.

Kokpit Concordu. Foto: Christian Kath / CC BY-SA

Iné to však bolo s rýchlosťou. Tá dosahovala maximum na úrovni až 2 179 km/h. Pri takej úctyhodnej rýchlosti však mohol mierne zamrzieť krátky dolet a to „len“ približne 6-tisíc kilometrov. Ten však stačil na let z Európy do Ameriky.

Concorde pristáva na Kennedy International Airport. Foto: Archív TASR

Zaujímavá bola aj letová výška. Tá činila 17 700 metrov, pričom klasické prúdové lietadlá lietajú vo výške 12-tisíc až 13 500 metrov. Dôvodom bol aj už spomínaný aerodynamický tresk vznikajúci pri prekročení rýchlosti zvuku.

Pri pohľade na pristávajúci Concorde zaujme hneď jeho nos. Pilotná kabína totižto umožňovala pri nižších rýchlostiach jej naklonenie pre lepší výhľad pilota. Keď lietadlo išlo prevádzkovou rýchlosťou, nos lietadla sa vyrovnal, čo umožňovalo lepšie aerodynamické vlastnosti.

Prvý let

2. marca 1969, teda pred 54 rokmi, nastal veľký deň. Concorde s označením 001 sa chystal na svoj prvý let. O 15:30 miestneho času vzlietol z letiska v Toulouse. Let bol však pomerne krátky. Okolo letiska krúžil iba 27 minút, keď bolo rozhodnuté o jeho pristátí kvôli nevyhovujúcim poveternostným podmienkam. Počas tohto letu sa jeho rýchlosť nezvýšila na viac ako 300 km/h.

Jeho pilot Andre Turcat bol však z lietadla nadšený a povedal, že Concorde je taký dokonalý, ako očakával. Zároveň však poznamenal, že stroj ešte nie je hotový.

Concorde 001 pri štarte prvého letu dňa 2. marca 1969. Foto: André Cros / CC BY-SA

Ďalším významným míľnikom pri testovaní Concordu bol 1. október toho istého roka. Vtedy sa otestovala aj jeho významná funkcia — nadzvukový let.

Potom nasledovali rôzne prehliadky a predvádzacie lety, aj s cieľom pritiahnutia potenciálnych klientov. Projekt totiž zasiahlo mnohé rušenie objednávok a do roku 1976 ostali len 4 krajiny, ktoré Concorde chceli. Napokon to dospelo do štádia, že iba spoločnosti prebrali svoje záväzky a to Air France a British Airways, ktoré zaradili Concorde do svojej letky.

Pravidelné lety začali 21. januára 1976 na trasách Londýn-Bahrajn a Paríž-Rio de Janeiro. Neskôr sa zaradili aj ďalšie trasy, a to aj do New Yorku, a tiež aj lety medzi Londýnom a Parížom, kde však Concorde nedosahoval nadzvukovú rýchlosť.

Concorde vzlieta z letiska Heatrow. Foto: Archív TASR

Pri lete z Londýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 metrov podzvukovou rýchlosťou, potom južne od Bristolu zapol prídavné spaľovanie — forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovom Lundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na Mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 metrov dosiahol rýchlosť Mach 2-(2450,088km/h), pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 metrov. Let do New Yorku tak trval približne tri hodiny.

Maximálny luxus

Concorde, to nebola len rýchlosť. Bol to aj luxus vo všetkých ohľadoch. Neexistovalo tu delenie do tried, existovala len jedna trieda, a to Concorde class. Letenky tak boli drahšie aj o 20 % oproti prvej triede. V roku 1983 spiatočná letenka New York – Londýn stála 2 999 libier, čo je v prepočte na dnešnú dobu vyše 8 000 libier. Výskum dokonca ukázal, že ľudia boli ochotní za let zaplatiť viac, a tak boli ceny upravované smerom hore.

Paluba Concordu. Foto: Daniel Schwen / Wikimedia Commons / CC BY-SA

Cestujúci však za svoje peniaze dostali maximálny komfort. Aj keď sedenie nebolo vždy priestranné, kožené sedačky boli pohodlné. Počas letu sa podávali skvelé jedlá — kvalitné steaky či najlepšie francúzske šampanské nebolo nič neobvyklé. Všetko sa servírovalo na porceláne a letušky so špeciálnymi kostýmami určenými iba pre Concorde plnili každé prianie cestujúcich.

Kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom vystupujú z Concordu v roku 1991. Foto: SRA JERRY WILSON / Public domain

Rekordy

S letmi Concordu sa spájajú aj mnohé rekordy. V roku 1995 sa Concordu podaril najrýchlejší oblet okolo Zeme. Trval 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd vrátane medzipristátí. Štartoval z Paríža 15. augusta a pristál na tom istom letisku v Paríži 17. augusta.

Concorde pristáva na londýnskom letisku Heathrow. Foto: ArchívTASR/AP

O rok neskôr, konkrétne 7. februára 1996 sa Concordu na trase New York – Londýn podaril ďalší rekord a túto trasu zvládol za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je dodnes rekord za najrýchlejší prelet cez Atlantik v civilnom lietadle.

Osudný let

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články