Na archívnej snímke z 25. júla 2000 nadzvukové lietadlo typu Concorde leteckej spoločnosti Air France krátko po štarte z parížskeho letiska Charles de Gaulle. Foto: Archív TASR

Concorde bol výkladnou skriňou leteckej dopravy.

Človek už tisícročia chcel ovládnuť oblohu. Prvý úspešný pokus môžeme datovať do roku 1783, keď sa balón bratov Montgolfierovcov, vtedy iba so zvieracou posádkou, odlepil od Zeme. Pri prenesení sa do roku 1903 musíme spomenúť prvý veľký krok v letectve bratov Wrightovcov, ktorých lietadlo sa dokázalo vzniesť zo Zeme a Wilburovi Wrightovi sa podarilo letieť bez jednej sekundy až minútu, pričom zdolal vtedy závratných 279 metrov.

Letecký priemysel sa následne začal prudko rozvíjať, čomu prispela aj 1. svetová vojna a neskôr aj tá druhá. Lietadlá v priebehu niekoľkých desaťročí urobili obrovský skok dopredu a rozvíjať sa začala aj letecká preprava osôb.

Ak by sme mali dnes vymenovať lietadlá, ktoré dominujú oblohe, určite by sme spomenuli rôzne typy Boeingov či Airbusov. Avšak od 70. rokov bol kráľom oblohy Concorde, ktorý je až dodnes v mnohých ohľadoch jedinečný.

História Concordu

Počiatky histórie Concordu sa datujú do obdobia začiatkov 50. rokov. Riaditeľ Kráľovského letekého podniku Arnold Hall sa dožadoval vytvorenia výboru na štúdium koncepcie nadzukovej dopravy. Vznikli prvé náčrty, štúdie a začali sa hľadať partneri. Tí sa našli v podobe Francúzov, ktorí takisto túžili po nadzvukových dopravných lietadlách.

V roku 1962 sa Francúzsko a Veľká Británia dohodli na spoločnom financovaní projektu Concorde. Názov znamená v preklade svornosť a ohľadom názvu sa niesli spory, konkrétne ohľadom posledného písmena “e”. Briti napokon ustúpili a Concorde aj s “éčkom” na konci začal nadobúdať reálne kontúry.

Concorde pristáva na letisku v Bostone. Foto: Archív TASR

Počiatočné plány uvažovali, že sa vyrobia dve verzie Concordu a to s dlhým a krátkym doletom. Potenciálni zákazníci však o verziu s krátkym doletom nejavili záujem a tak bol tento plán zrušený.

Problémy sa týkali mnohých aspektov a to Concorde ešte ani nevzlietol. Významnou bola finančná náročnosť projektu. Pôvodné náklady hovorili o 70 miliónoch libier, tie však narástli až na 1,3 miliardy libier, čo pri prepočítaní inflácie v roku 2016 predstavovalo 7,67 miliardy libier. Aj tieto veľké náklady neskôr spôsobili, že sa lietadiel vyrobilo iba 20 kusov.

Pristátie Concordu na letisku v Le Bourget. Foto: Archív TASR

Problémy však boli aj iného rázu. Keďže Concorde bol koncipovaný ako nadzvukové lietadlo, vyvstal veľký problém s aerodynamickým treskom a rušením občanov.

Navyše, projekt zasiahla ropná kríza a Concorde, nech bol v mnohých oblastiach jedinečným a úžasným, tak jednoznačne nebol ekologickým a spotrebovával enormné množstvá paliva (oproti Boeingu 707  mal približne dvojnásobnú spotrebu paliva). Napriek tomu si viaceré veľké letecké spoločnosti Concorde objednali a stavba prvých dvoch prototypov začala v roku 1965.

Technické špecifikácie

Concorde poháňali 4 prúdové motory Rolls-Royce/Snecma Olympus 593 s prídavným spaľovaním, každý s ťahom 169 kN. V pilotnej kajute boli potrební dvaja piloti a jeden palubný inžinier. Aj napriek dĺžke takmer 62 metrov poskytoval kapacitu pasažierov iba na úrovni 92 až 120 cestujúcich, pričom maximálna kapacita bola 144 osôb.

Kokpit Concordu. Foto: Christian Kath / CC BY-SA

Iné to však bolo s rýchlosťou. Tá dosahovala maximum na úrovni až 2 179 km/h. Pri takej úctyhodnej rýchlosti však mohol mierne zamrzieť krátky dolet a to “len” približne 6-tisíc kilometrov. Ten však stačil na let z Európy do Ameriky.

Concorde pristáva na Kennedy International Airport. Foto: Archív TASR

Zaujímavá bola aj letová výška. Tá činila 17 700 metrov, pričom klasické prúdové lietadlá lietajú vo výške 12-tisíc až 13 500 metrov. Dôvodom bol aj už spomínaný aerodynamický tresk vznikajúci pri prekročení rýchlosti zvuku.

Pri pohľade na pristávajúci Concorde zaujme hneď jeho nos. Pilotná kabína totižto umožňovala pri nižších rýchlostiach jej naklonenie pre lepší výhľad pilota. Keď lietadlo išlo prevádzkovou rýchlosťou, nos lietadla sa vyrovnal, čo umožňovalo lepšie aerodynamické vlastnosti.

Prvý let

2. marca 1969, teda pred 51 rokmi, nastal veľký deň. Concorde s označením 001 sa chystal na svoj prvý let. O 15:30 miestneho času vzlietol z letiska Toulouse. Let bol však pomerne krátky. Okolo letiska krúžil iba 27 minút, keď bolo rozhodnuté o jeho pristátí kvôli nevyhovujúcim poveternostným podmienkam. Počas tohto letu sa jeho rýchlosť nezvýšila na viac ako 300 km/h.

Jeho pilot Andre Turcat bol však zo stroja nadšený a povedal, že Concorde je tak dokonalý, ako očakával. Zároveň však poznamenal, že stroj ešte nie je hotový.

Concorde 001 na svojom pri štarte prvého letu dňa 2. marca 1969. Foto: André Cros / CC BY-SA

Ďalším významným míľnikom pri testovaní Concorde predstavoval 1. október toho istého roka. Vtedy sa otestovala aj jeho významná funkcia – nadzvukový let.

Potom nasledovali rôzne prehliadky a predvádzacie lety, aj s cieľom pritiahnutia potenciálnych klientov. Projekt totiž zasiahlo mnohé rušenie objednávok a do roku 1976 ostali iba 4 krajiny, ktoré Concorde chceli. Napokon to dospelo do štádia, že iba spoločnosti prebrali svoje záväzky a to Air France a British Airways, ktoré zaradili Concorde do svojej letky.

Pravidelné lety začali 21. januára 1976 na trasách Londýn-Bahrajn a Paríž-Rio de Janeiro. Neskôr sa zaradili aj ďalšie trasy, a to aj do New Yorku a tiež aj lety medzi Londýnom a Parížom, kde však Concorde nedosahoval nadzvukovú rýchlosť.

Concorde vzlieta z letiska Heatrow. Foto: Archív TASR

Pri lete z Londýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 metrov podzvukovou rýchlosťou, potom južne od Bristolu zapol prídavné spaľovanie – forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovom Lundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na Mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 metrov dosiahol rýchlosť Mach 2-(2450,088km/h), pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 metrov. Let do New Yorku tak trval približne tri hodiny.

Maximálny luxus

Concorde, to nebola iba rýchlosť. Bol to aj luxus vo všetkých ohľadoch. Neexistovalo tu delenie do tried, existovala iba jedna trieda a to Concorde class. Letenky tak boli drahšie aj o 20 % oproti prvej triede. V roku 1983 spiatočná letenka New York – Londýn stála 2 999 libier, čo je v prepočte na dnešnú dobu vyše 8 000 libier. Výskum dokonca ukázal, že ľudia boli ochotní za let zaplatiť viac, a tak boli ceny upravované smerom hore.

Paluba Concordu. Foto: Daniel Schwen / Wikimedia Commons / CC BY-SA

Cestujúci však za svoje peniaze dostali maximálny komfort. Aj keď sedenie nebolo vždy priestranné, kožené sedačky boli pohodlné. Počas letu sa podávali skvelé jedlá – kvalitné steaky či najlepšie francúzske šampanské nebolo nič neobvyklé. Všetko sa servírovalo na porceláne a letušky so špeciálnymi kostýmami určenými iba pre Concorde plnili každé prianie cestujúcich.

Kráľovná Alžbeta II s manželom princom Filipom vystupujú z Concordu v roku 1991. Foto: SRA JERRY WILSON / Public domain

Rekordy

S letmi Concorde sa spájajú aj mnohé rekordy. V roku 1995 sa Concordu podaril najrýchlejší oblet okolo Zeme za 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd vrátane medzipristátí. Štartoval z Paríža 15. augusta a pristál na tom istom letisku v Paríži 17. augusta.

Concorde pristáva na londýnskom letisku Heathrow. Foto: ArchívTASR/AP

O rok neskôr, konkrétne 7. februára 1996 sa Concordu na trase New York – Londýn podaril ďalší rekord a túto trasu zvládol za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je dodnes rekord za najrýchlejší prelet cez Atlantik v civilnom lietadle.

Osudný let

Ani Concordu sa však nevyhli technické problémy. V roku 1979 pri štarte vo Washingtone mu praskli pneumatiky a ich zbytky prerazili krídla. To spôsobilo únik paliva a následný požiar. Concorde ale dokázal núdzovo pristáť a nikomu sa nič vážne nestalo.

Aj ďalšie nehody Concordu sa týkali prevažne pneumatík a poškodenia palivovej nádrže. Tieto nehody si však nevyžiadali nikdy zranenia či straty na životoch. Všetko sa ale zmenilo dňa 25. júla 2000.

Tohto dňa bol popoludní plánovaný let Let Air France 4590 z parížskeho letiska Charles de Gaulle na letisko Johna F. Kennedyho v New Yorku.

Počas rolovania Concorde prešiel po kovovej súčiastke, ktorá odpadla z iného lietadla – DC-10. Bola to súčasť krytu motora. Concordu pri prechode po nej praskla pneumatika a vymrštené časti pneumatiky prerazili elektrický kábel ľavého podvozku. Vytvorená tlaková vlna poškodila nádrž a začalo vytekať palivo, ktoré bolo od kábla zapálené.

Na archívnej snímke z 25. júla 2000 nadzvukové lietadlo typu Concorde leteckej spoločnosti Air France krátko po štarte z parížskeho letiska Charles de Gaulle. Foto: Archív TASR

Lietadlo však už malo rýchlosť, kedy nemohlo zastaviť, preto aj napriek tomu vzlietlo. Keďže ale kvôli poškodeniu jedného motora, ako aj ďalších súčastí nedokázalo lietadlo akcelerovať a stúpať, jeho rýchlosť sa počas krátkeho letu začala znižovať.

Kvôli poškodeniu krídla sa lietadlo naklonilo o vyše 100 stupňov. Posádka v snahe zachrániť situáciu, aj kvôli zvýšeniu výkonu prvého motora znížila výkon iných dvoch motorov, aby lietadlo vyrovnala. Nad lietadlom ale stratili kontrolu kvôli klesajúcej rýchlosti a to narazilo do hotela Hôtelissimo Les Relais Bleus.

Na archívnej snímke z 25. júla 2000 záchranári zasahujú na mieste pádu nadzvukového lietadlo typu Concorde leteckej spoločnosti Air France, ktoré havarovalo krátko po štarte z parížskeho letiska Charles de Gaulle. Foto: Archív TASR

Pri nehode zahynuli všetci cestujúci, posádka ako aj štyria zamestnanci hotela. Celkovo to bolo 113 ľudí.

Ukončenie prevádzky

Concorde bol až do tejto nehody považovaný za veľmi bezpečný. Za 27 rokov prevádzky nikto nezomrel, no táto nehoda mu dala poriadnu ranu. Niekoľko dní po nehode boli zastavené všetky lety Concordov, kým sa nevyšetrí príčina nehody.

Po vyšetrení a zistení príčiny sa opäť začala obnovovať prevádzka. Vykonali sa tiež konštrukčné zmeny, nádrž bola zosilnená kevlarovými vláknami a výrobca pneumatík Michelin vyvinul odolnejšie pneumatiky voči prasknutiu.

Pohľad na Concorde zospodu. Foto: Arpingstone / Public domain

V novembri 2001 bol tak Concorde opäť nasadený na lety, o ktoré však už nebol taký záujem ako predtým. Okrem veľkej nehody tomu prispel aj teroristický útok na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku 11. septembra 2001. Je totiž pravdou, že mnohí cestujúci, ktorí lietali práve v Concordoch smerovali často na obchodné rokovania do týchto budov. Nepomohli ani 50- percentné zľavy na letenky a Concordy tak lietali poloprázdne.

Concorde vzlieta z londýnskeho letiska Heathrow. Foto: Archív TASR

Air France aj British Airways preto v apríli 2003 vyhlásili, že letecké linky Concordu budú zrušené. Úplne posledný let sa uskutočnil 26. novembra 2003, kedy Concorde, posledný ešte neprepravený kus, priletel do Bristol Aviation Heritage Centre v Anglicku. Oficiálnym dôvodom vyradenia týchto strojov bola vysoká spotreba lietadiel.

Obrovská nehoda, vysoká spotreba paliva, teroristické útoky a istotne aj vysoká cena leteniek či prevádzkové náklady spôsobili, že toto fascinujúce lietadlo už na oblohe pravdepodobne nikdy neuvidíme. A tak je celkom paradoxné, pri odhliadnutí všetkých faktov, že kým sa pred vyše 20 rokmi bežne lietalo do Ameriky za približne tri hodiny, dnes v roku 2020, vám taký istý let bude trvať až 7 hodín.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )