Foto: Profimedia / Anders Breivik na snímke z roku 2017. Foto: TASR/Lise Aaserud/NTB Scanpix via AP)

Prešlo 11 rokov od smutného dňa, kedy Breivik spáchal dva teroristické útoky a pripravil o životy desiatky ľudí. Svoje činy dodnes neoľutoval.

22. júla 2011,  krátko pred pol štvrtou popoludní, v hlavnom meste Nórska zaznela v blízkosti úradu vlády silná explózia. Krajina sa náhle ocitla v pohotovosti, zomrelo 8 ľudí. Anders Behring Breivik medzičasom nepozorovane smeroval na severozápad. Po 17. hodine vstúpil na ostrov Utøya. Začalo sa 72 minút trvajúce peklo, počas ktorého bolo zastrelených 69 ľudí. Krajne pravicový extrémista Anders Breivik spáchal brutálny teroristický útok, z ktorého mrazí aj dnes. Čo ho k tomu viedlo, ako vyzeral jeho život predtým, čo ho formovalo a s akými zlyhaniami sa stretol?

V článku sa dozviete aj:

  • Ako vyzeralo detstvo Andersa Breivika a v čom bolo problematické?
  • Prečo ho mama chcela dať „diablovi“ a želala si, aby bol mŕtvy?
  • Ako ho vnímali spolužiaci v škole?
  • Ako sa pripravoval na útok?
  • Prečo svoje činy dodnes neoľutoval?
Foto: Archív SITA

Problémy od detstva

Celým menom Anders Behring Breivik sa narodil 13. februára 1979 v hlavnom meste Nórska, v Osle. Pocit kompletnej rodiny nezažil, pretože sa jeho rodičia rozviedli, keď mal iba jeden rok. Mama pracovala ako zdravotná sestra a otec bol ekonómom pôsobiacim na pozícii diplomata v zahraničí, uvádza Biography. Po hádke v pätnástich rokoch s ním Anders prerušil kontakty nadobro. Vyrastal teda s mamou. Mal niekoľko nevlastných súrodencov z oboch strán.

Mama sa ho chcela zbaviť a poslať k „diablovi“

Ako uvádza The Guardian s odvolaním na reportážnu knihu Jeden z nás: Príbeh o Nórsku z dielne nórskej žurnalistky Åsne Seierstad, ktorá sa rozsiahle venuje práve Breivikovmu životu a útoku z 22. júla, jeho mama trpela depresiami a sebadeštruktívnym správaním. Dokonca bola rozhodnutá, že sa svojho syna spoločne aj s dcérou zbaví a pošle ich „k diablovi“, ako sama nazvala sirotinec.

Týral sestru aj zvieratá, deti sa mu smiali

Anders nevyrastal ani zďaleka idylickým detstvom. A to, čo zažíval doma, si začal ventilovať krutým spôsobom. Týral domáce zvieratá a zlosť si vybíjal aj na mladšej sestre. Mal problém zapadnúť do kolektívu a v škole nemal priateľov. Práve naopak, svojimi činmi bol deťom skôr na smiech, než na obdiv.

Anders Behring Breivik so svojou mamou a sestrou Foto: Profimedia

S mamou spával v blízkom kontakte, kúpil jej erotickú hračku

Daily Mail upozornil na to, že kniha Jeden z nás: Príbeh o Nórsku naznačila, že Breivikova brutalita vyplýva práve z jeho vzťahu s mamou. Sexualizovala ho, spával s ňou v jednej posteli a bol s ňou vo „veľmi úzkom telesnom kontakte“. Dokonca jej kúpil erotickú hračku po tom, ako sa rozišla so svojím priateľom. Dokonca sa jej v dospelosti niekoľkokrát opýtal na to, či ju použila.

Vzťah jeho mamy k nemu bol toxický. Často ho fackovala a ako uvádza Independent, podľa psychologických správ bol obeťou maminho agresívneho a sexuálneho strachu z mužov. Ona sa zas sťažovala psychologičke, že sa v noci na ňu 5-ročný Anders tlačí a vnucuje sa jej. Dokonca sa spoločne hrali vyzliekaciu hru.

Chcela, aby bol mŕtvy

Už počas tehotenstva uvažovala nad tým, že podstúpi potrat. V detstve synovi zas hovorila, že si želá, aby bol mŕtvy. Po jeho odsúdení prezradila, že voči nej pociťoval odpor. Keď sa dozvedela, aké zverstvá spáchal, nedokázala sa preniesť cez to, čo jej spravil a čo si teraz o nej budú myslieť ľudia.

Svoje miesto si našiel na strane extrémizmu

Podobne, ako nezapadol v škole, svoje miesto si nenašiel ani v dospelom živote. Snažil sa kariérne uspieť rôznymi spôsobmi. Dokonca prekročil hranicu legálneho predajom falošných diplomov. Čoskoro ho zaujala politika a začal sa pohybovať na strane pravicového extrémizmu. Mal iba 16 rokov, keď sa stal členom mládežníckej organizácie Pokrokovej strany, ktorá bola názorovo proti imigrantom a „nebezpečnému islamu“. A on sa s nimi stotožnil.

Líčil sa, ľudia si mysleli, že je homosexuál

Podobne ako nefungovala Andersova rodina, rozbeh kariéry, nedarilo sa mu ani v osobnom živote. Keďže si nedokázal nájsť fungujúci vzťah, bola mu dohodnutá nevesta na objednávku pochádzajúca z Bieloruska. Napokon však ani to nevyšlo. Mnohí ľudia z jeho okolia verili, že je homosexuál. Dôvodom bol vzhľad, o ktorý sa rád staral, dokonca sa líčil. Sám Anders ale namietal a ohrádzal sa tým, že je „bordelový muž“.

Svoje telo opísal ako „dokonalé“

Útok z 22. júla mal 9 rokov dopredu naplánovaný a približne 90 minút pred ním rozposlal na viac ako tisícku e-mailových adries svoj vlastný manifest, ktorý tvoril niekoľko rokov. Mal 1 518 strán a nazval ho 2083: A European Declaration of Independence. Podľa BBC v ňom zašiel do úplných detailov svojho uvažovania.

Zdôveril sa, že okrem nákupu zbraní či potrebných materiálov na prípravu útoku, sa snažil pracovať na posilňovaní fyzickej stránky. Svoje telo v tomto čase označil za dokonalé.

Foto: Archív SITA

Chcel odlákať pozornosť, spôsobil hrôzu. No prišlo niečo ešte horšie

Samotný útok sa skladal z dvoch častí. Najprv nastražil v dodávke vo vládnej štvrti Osla v susedstve úradu vlastnoručne vyrobenú výbušninu, ktorá mohla vážiť až 950 kilogramov. Po explózii zostalo 8 mŕtvych a viac ako 200 ľudí zranených. Jeho cieľ bol ale iný, a to odlákanie pozornosti od toho, čo plánoval urobiť v nasledujúcich hodinách.

Hlasy v hlave mu hovorili, aby to nerobil

Ako informovala BBC, predtým ako Breivik zastrelil prvé zo svojich obetí, mal v hlave počuť „100 hlasov“, ktoré ho od toho odhovárali a našepkávali mu, aby to nerobil. On ale neposlúchol a rozpútal tragédiu obrovských rozmerov. Po malej chvíľke váhania stlačil prvýkrát naostro spúšť a zastrelil organizátorku letného tábora spoločne s neozbrojeným strážcom, vďaka ktorým sa klamstvom dostal na ostrov Utøya. Tam sa práve konal letný tábor, ktorého sa zúčastnilo približne 600 osôb, väčšinou deti. Prezliekol sa do policajnej uniformy a tvrdil, že sa na ostrov potrebuje dostať v rámci ochrany a reakcie na teroristický útok, ktorý vlastne spáchal on sám. To ale nevedeli, tak ho tam odviezli.

Prosili o život, bezcitne im vpálil guľku do hlavy

Po príchode na ostrov si to namieril do kaviarne, kde začal strieľať. Ľudia boli vydesení a prosili o život. No ani to im nepomohlo. „Ľudia prosili o život, jednoducho som ich strelil do hlavy,“ opísal túto situáciu Breivik pred súdom. Ďalej pokračoval k tým, ktorí sa snažili zachrániť predstieraním smrti. Zavraždil ich tiež.

Zabíjal presne 72 minút

Na ostrove vyčíňal celých 72 minút a rozpútal šialenstvo. Deti a ostatní sa snažili skrývať, utekali a hľadali rôzne spôsoby, ako sa z ostrova dostať. Breivikovu krutosť nezatavilo nič, nemal zľutovania.

Na Utøyi pripravil o život 69 ľudí a ďalším spôsobil zranenia s doživotnými následkami a nezabudnuteľné traumy. Breivik pri svojom teroristickom útoku pripravil o život celkovo 77 ľudí a spôsobil tragédiu, aká v Nórsku nemala obdoby.

Foto: Profimedia

Bol vyhlásený za šialeného

Psychiatri vo svojich posudkoch podľa BBC vyhlásili, že Breivik je šialený. Sám sa ku svojím činom priznal, ale neoľutoval ich, pretože na ich spáchaní nevidel nič zlé. Bol, a aj stále je, presvedčený o tom, že boli potrebné k „obrane Európy pred moslimskou inváziou“. Podľa odborníkov mal v čase útoku žiť vo vlastnom svete, ktorý sa riadil bludmi.

Aj po 11 rokoch je rovnako nebezpečný

Anders Breivik bol 24. augusta 2012 odsúdený na 21 rokov za mrežami. Dostal maximálny možný trest, ktorý mu ale môže byť predĺžený, ak sa dokáže, že je pre verejnosť hrozbou. V roku 2017 si zmenil meno na Fjotolf Hansen a v januári tohto roka sa začalo pojednávanie o jeho podmienečnom prepustení, na ktoré mal právo po odsedení 10 rokov za mrežami.

Pripravil si viac ako hodinový prejav, dokonca spravil aj nacistický pozdrav. Psychiatrička sa na jeho osobu vyjadrila, že mu chýba empatia, trpí narcistickou poruchou a je rovnako nebezpečný, ako v minulosti. Napokon bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie súdom zamietnutá a svoj trest si odpykáva v miestnom väzení.