Namiesto tradičných protestov, pri ktorých ľudia stoja na námestiach alebo pochodujú ulicami miest, prišla SaS s netradičnou formou občianskeho protestu. Na možné zneužívanie eurofondov a verejných financií upozorňuje behom. Druhý ročník podujatia Zlodejská sedmička sa uskutočnil v sobotu 13. júna, a to opäť v Sebechleboch, pričom jeho trasa viedla k areálu Fafokan, ktorý opozícia dlhodobo označuje za symbol kauzy haciend a sporného nakladania s verejnými peniazmi.
Popri športovo-protestnom podujatí predstavila strana aj nový projekt Radar proti rozkrádaniu, prostredníctvom ktorého chce pravidelne upozorňovať na ďalšie prípady, ktoré považuje za problematické. Podľa informácií, ktoré strana prezentovala počas podujatia, má Radar proti rozkrádaniu prinášať nové zistenia o nakladaní s verejnými financiami a eurofondmi. SaS avizuje, že nové prípady chce zverejňovať pravidelne a vytvoriť tak dlhodobý tlak na kontrolu využívania verejných zdrojov.
Predseda SaS Branislav Gröhling označil areál Fafokan za symbol korupcie, rozkrádania a papalášizmu. Tvrdí, že peniaze, ktoré skončili v podobných projektoch, mohli byť využité v oblastiach, ktoré dlhodobo zápasia s nedostatkom financií. „Namiesto toho skončili verejné peniaze v súkromnom luxuse ľudí napojených na moc,“ uviedol Gröhling.
Tvrdí, že situácia je ešte horšia ako pred rokom
Na tému sa v rozhovore pre reláciu interez 1 na 1 vyjadril aj poslanec NR SR za SaS a tieňový minister pôdohospodárstva Alojz Hlina, ktorý sa dlhodobo venuje problematike poľnohospodárstva, eurofondov a fungovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Počas rozhovoru hodnotil obdobie od prvého ročníka podujatia veľmi kriticky. Na otázku, či sa za uplynulý rok podarilo niečo zmeniť, odpovedal, že podľa neho je situácia ešte horšia než vlani. „Nie, ešte sú horší, ešte sú drzejší. V tom čase, keď bol prvý ročník, tak podpisovali dodatok, poslali ďalších 800-tisíc.“
Podľa Hlinu sa ani po medializovaných zisteniach a verejnej kritike systém nezmenil natoľko, ako by očakával. Napriek tomu odmieta hovoriť o neúspechu. „Vzdanie sa nie je žiadna výzva, určite nie pre mňa. Treba ešte zatlačiť a ešte budeme tlačiť. Oni sú drzí, oni sú arogantní, ale my to nevzdáme.“ Podľa poslanca je potrebné pokračovať v upozorňovaní na prípady, ktoré podľa opozície vyvolávajú pochybnosti o transparentnom nakladaní s verejnými zdrojmi.
Zmenu podľa neho neprinesie pasivita
Významnú časť rozhovoru venoval Hlina aj otázke občianskej angažovanosti. Tvrdí, že mnohí ľudia síce kritizujú pomery v krajine, no aktívne sa do verejného života nezapájajú.
„Ak sú ľudia zmenou, musia niečo pre to urobiť. Sedím pri televízore a zmena neprichádza. Čo teraz? Niekedy treba proste niekde prísť.“ Pri porovnaní so zahraničím spomenul Francúzsko, kde by podľa jeho názoru podobné kauzy vyvolali oveľa výraznejšiu reakciu verejnosti. „Keby ste toto urobili vo Francúzsku, tak by ste videli ten cirkus. Ja by som videl tých farmárov, koľko hnojovice by letelo neviem kde.“
Hlina zároveň priznal, že podobnú mobilizáciu na Slovensku neočakáva. Hoci si vie predstaviť tisíce ľudí protestujúcich proti podobným kauzám, realita býva podľa neho odlišná. „Keby tam na tom Fafokane bolo v sobotu 10-tisíc ľudí, tak by tam bolo 10-tisíc ľudí. Možno nás tam bude 100, 200, 300.“
Podľa neho práve verejný tlak často rozhoduje o tom, ako rýchlo sa začnú problémy riešiť. „Keď je masa ľudí v uliciach, niekomu sa začnú triasť kolená. Keď nie je masa ľudí v uliciach, tak sa ten niekto smeje.“
Otvoril aj otázku zmrazenia eurofondov
Počas rozhovoru prišla reč aj na tému, ktorá sa v súvislosti s kauzami okolo eurofondov objavuje opakovane. Ide o možnosť, že by Európska únia mohla Slovensku obmedziť alebo pozastaviť časť finančných prostriedkov. Hlina zdôraznil, že nechce, aby dôsledky vplývali na samotných poľnohospodárov.
„Tie priame platby určite nie. Priame platby by som pre poľnohospodárov nechal na pokoji, lebo bez toho neprežijú.“ Zároveň však pripustil, že niektoré formy podpory by mohli byť predmetom prísnejších opatrení. „Možno bude nevyhnutné na chvíľu to zmraziť. Sekundárnym dôsledkom bude, že štruktúra, ktorú tie peniaze vytvorili, sa oslabí.“
Podľa jeho slov nemožno hovoriť len o jednotlivých prípadoch, ale aj o širšom systéme, ktorý sa okolo eurofondov vytvoril.
Najostrejšie výroky zazneli pri hodnotení fungovania systému eurofondov na Slovensku. Hlina tvrdí, že problém presahuje rámec jednotlivých káuz. „My sme vlastne z týchto peňazí vytvorili mafiu. My sme vytvorili deep state. My sme tu vytvorili štruktúru, ktorá paralyzuje náš štát.“
Podľa jeho názoru vznikli skupiny, ktoré sú na európske peniaze dlhodobo naviazané a profitujú z nich. „Ona je napojená na tie fondy a žije z toho.“ Aj preto podľa neho nestačí riešiť iba jednotlivé podozrenia či kauzy, ale je potrebné hovoriť o fungovaní systému ako celku.
Pýta sa, prečo by to mali platiť európski daňovníci
V rozhovore sa na problém pozrel aj z pohľadu ľudí v ostatných členských štátoch Európskej únie, ktorí do spoločného rozpočtu prispievajú „Čo má taký Hans v Hamburgu alebo François v Paríži s Bödörovou výlevkou? Prečo by on mal platiť zo svojich daní Bödörovu výlevku alebo nejaké fafokany, somariny, nerezové bazény?“
Podľa Hlinu sa nemožno čudovať, ak sa v Európe objavujú otázky o tom, ako sú finančné prostriedky využívané. Zároveň tvrdí, že prípadné problémy Slovenska s eurofondmi by neboli dôsledkom konania bežných poľnohospodárov. „Kvôli tomu, že niekto sa vydal ochraňovať úzku skupinu fafokanov, ktorí ovládajú náš štát, ovládajú sektor.“
Nahlásiť chybu v článku