Európa by mala prejsť od mierového zmýšľania k pripravenosti na ozbrojený konflikt. Dôvodom je hrozba, ktorú predstavuje Rusko. Vyhlásil to v utorok švédsky minister obrany Pal Jonson v Berlíne pred stretnutím so svojím nemeckým náprotivkom Borisom Pistoriusom.
TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA. Rusko podľa Jonsona masívne zbrojí, vyvíja „smrtiacejšiu“ armádu a dosahuje veľký pokrok v oblasti zbraní s dlhým doletom a elektronického boja. Minister preto vyzval, aby spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) v oblasti obrany koordinovali svoje kroky vo väčšej miere.
Potreba jednotného postupu v NATO
„Hovoríme o rozmanitosti v rámci aliancie, pokiaľ ide o investície do obrany. To nie je dobré. Nechcem tam vidieť fragmentáciu,“ uviedol švédsky minister na podujatí prestížnej nemeckej Nadácie Konrada Adenauera.
Švédsko minulý rok vstúpilo do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022. Týmto krokom – podobne ako Fínsko – ukončilo svoju desiatky rokov trvajúcu neutralitu. Zmenu postoja obe krajiny odôvodnili obavami o svoju bezpečnosť.
Ukrajina ako štít proti Rusku
„Ukrajinu vnímame ako štít – alebo meč, ak chcete – proti ruskej vojenskej expanzii. V súčasnosti však vidíme, že bremeno finančnej podpory Ukrajiny nesie čoraz menej spojencov v rámci NATO,“ upozornil Jonson, ktorý do Nemecka pricestoval na bilaterálne stretnutie s Pistoriusom.
Na podujatí tiež vyzval na posilnenie vzájomnej obrannej spolupráce medzi Švédskom a Nemeckom. Vlády oboch krajín by podľa neho mali podporovať štandardizáciu a dlhodobé zmluvy. Štokholm a Berlín sú na podobnej ceste, pokiaľ ide o ich obrannú stratégiu, po dlhom období nedostatočného financovania investujú rekordné sumy do obrany a zároveň čelia rovnakým výzvam, ktoré vyplývajú z vojny na Ukrajine a ruskej hrozby v oblasti Baltského mora, dodal Jonson.
Nahlásiť chybu v článku