Joseph Karl Stieler, Public domain, via Wikimedia Commons /picryl

Psychiatrické ochorenia sa neraz prejavovali bludmi, mnohí aristokrati napríklad verili, že sú zo skla a môžu sa každú chvíľu roztrieštiť na črepiny.

Medzi aristokratov trpiacich touto bludnou predstavou patrila aj Alexandra Bavorská. Nemecká princezná, ktorá bola zároveň aj spisovateľkou, verila, že ako dieťa prehltla klavír vyrobený zo skla. Pohybovala sa preto nesmierne opatrne. Obávala sa totiž, že ak sa niekde udrie, klavír sa v nej rozbije a ona okamžite zomrie. Kráľ Karol VI. sa zas nehýbal celé hodiny, lebo sa bál, že sa v ňom roztrieštia orgány zo skla.

Aristokrati verili, že sú zo skla

V rôznych obdobiach dejín mali aristokrati v obľube odlišné materiály a predmety. Vedeli ste napríklad, že kedysi ženy využívali na skrášľovanie make-up s prímesou olova či arzénu? Napríklad Kleopatra podľa portálu National Geographic používala na zvýraznenie svojich očí čiernu linku, ktorá obsahovala olovnaté soli. V istom období zas bola šľachta posadnutá sklom. Konkrétne predstavou, že je vyrobená zo skla.

Okolo roku 1850 si rodina Alexandry Amelie Bavorskej všimla, že sa správa akosi zvláštne. 23-ročná princezná bola dcérou kráľa Ľudovíta I. Bavorského. Čo tým myslíme, ak hovoríme, že sa správala zvláštne? Alexandra bola posadnutá bielou farbou a začala nosiť takmer výlučne biele oblečenie. Iné farby, ale aj vzory ju údajne príliš rozrušovali. Okrem toho, ako píše portál History, po celý čas našľapovala po špičkách. Po chodbách sa pohybovala s maximálnou opatrnosťou a veľmi pomaly. Vždy, keď prechádzala cez dvere, otočila sa bokom, aby sa ani náhodou ničoho nedotkla.

Foto: Unknown authorUnknown author, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Keď sa jej príbuzní opýtali, prečo to robí, Alexandra im odpovedala, že práve objavila niečo neuveriteľné. Vraj zistila, že ešte ako dieťa prehltla sklenený klavír (v životnej veľkosti). Teraz sa klavír nachádza v jej vnútri a musí byť veľmi opatrná, inak by sa mohol roztrieštiť na milióny črepín, čo by ju mohlo na mieste zabiť. Nielenže sa nesmela nikde udrieť, nemohla robiť ani žiadne prudké pohyby, inak by mohla hroziť tragédia. Alexandra Bavorská trpela nesmierne bizarnou delúziou, s akou sa ani psychiatri v súčasnosti nestretávajú príliš často. V tom období však ani zďaleka nebola jediná.

Princezná si myslela, že prehltla sklenený klavír v životnej veľkosti

V období, v ktorom žila princezná Alexandra Bavorská, sa toho o duševných ochoreniach vedelo len veľmi málo. Ak ním niekto trpel, zvyčajne bol považovaný za excentrického čudáka. Okrem extrémnej opatrnosti a neustáleho nosenia bieleho oblečenia, bola Alexandra posadnutá aj čistotou, píše portál World Royals. Napriek delúzii však bola úspešnou spisovateľkou a prekladateľkou. Bola veľmi inteligentná, aj keď kvôli psychickému zdraviu sa nikdy nevydala. A zdá sa, že pomyselný klavír sa v jej vnútri napokon nikdy neroztrieštil. Alexandra zomrela v roku 1875 vo veku 49 rokov.

Foto: Unknown authorUnknown author, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Ako uvádza portál BBC, podobnou delúziou trpelo viacero aristokratov. Verilo sa, že bizarné ochorenie je spôsobené istou formou melanchólie. Najpopulárnejšia bola táto delúzia v období 16. storočia. Dokonca aj slávny španielsky spisovateľ Miguel de Cervantes napísal knihu s názvom The Lawyer Made of Glass. Ako napovedá samotný názov, bola o mužovi, ktorý veril, že je zo skla. Spával preto výlučne na sene a nosil len voľné oblečenie. Chodil len po strede cesty, aby sa vyhol akýmkoľvek poraneniam (napríklad, aby mu na hlavu zo strechy nespadol kus strešnej krytiny) a ak sa k nemu priblížil človek, aby mu dal jedlo, mal pripravené vedro na dlhej palici, aby si ho mohol vziať.

Ďalším z radov šľachticov, ktorí trpeli bizarnou delúziou, bol francúzsky kráľ Karol VI., nie nadarmo si vyslúžil prezývku Šialený. Prvé príznaky šialenstva sa u neho začali objavovať v roku 1392. V tom čase utrpel prvý psychotický záchvat. Je možné, že trpel schizofréniou, to však dnes nemôže nikto s istotou potvrdiť.

Celé hodiny preležal bez pohybu

Na rozdiel od Alexandry si nemyslel, že prehltol nejaký sklenený predmet. Trval na tom, že on sám je celý vyrobený zo skla. Natoľko ho desilo pomyslenie na to, že by sa mohol roztrieštiť a zomrieť, že dokázal celé hodiny preležať absolútne bez pohybu, občas zabalený do niekoľkých vrstiev prikrývok. Ak už sa predsa len musel hýbať, nosil špeciálne vyrobené oblečenie zo železa, ktoré malo chrániť jeho orgány, o ktorých veril, že sú zo skla. Špeciálnemu odevu hovoril „železné rebrá“.

Korunovácia Karola IV Foto: Jean Fouquet, Public domain, via Wikimedia Commons

Vytrvalo odmietal aj kúpeľ a ako informuje portál History On The Net, ktokoľvek sa k nemu chcel priblížiť, musel našľapovať po špičkách. Okrem toho, za žiadnych okolností nesmel mať na nohách obuté topánky. Kým na začiatku svojej vlády (panoval celkovo 40 rokov a na trón nastúpil už ako 11-ročný) bol Karol VI. láskavý a ľudia ho mali v obľube, v neskorších rokoch sa život v krajine zmenil na hotové peklo.

Ako sa delúzia objavila, tak sa aj vytratila

U panovníka sa po nástupe prvých príznakov už po zvyšok života objavovali záchvaty zúrivosti, správal sa zvláštne a bol dezorientovaný a zmätený. Ako informuje portál BBC, dokonca nikomu nechcel dovoliť, aby sa ho dotýkal.

Foto: Attributed to Mazarine Master, Public domain, via Wikimedia Commons

Zvláštne je, že ako sa delúzia v aristokratických rodinách objavila, tak sa napokon aj vytratila, a to približne v 19. storočí. Do dnešného dňa sa diskutuje o tom, prečo boli najčastejšie postihnutí práve aristokrati a prečo si mysleli, že sú ich časti tiel, alebo dokonca celé telá vyrobené zo skla. V istom období sa delúzia vyskytovala tak často, že sa dokonca hovorilo o epidémii, píše portál Psychology Today.

Je možné, že ilúzia sa začala vyskytovať krátko po vynáleze skla. V tom období bolo považované za veľmi drahé, vzácne, ba dokonca až niečo, čo môže vyjsť len z dielne alchymistu. Aj keď sa dnes už táto delúzia u ľudí takmer vôbec neobjavuje, z času na čas psychiatri predsa len natrafia aj na takýto prípad. Ako píše portál History, v súčasnosti sa delúzie týkajú už skôr moderných technológií. Napríklad, ľudia veria, že im niekto pod pokožku implantoval mikročip.

Uložiť článok

Najnovšie články