Tak to už vieme všetci. Dnes je zatvorená väčšina obchodov a ľudí, ako vždy, chytá panika. Školopovinní študenti hundrú, že tento sviatok by mal byť cez školský rok a nie cez prázdniny. Prečo však Cyrila a Metoda, týchto dvoch bratov, tak uctievame? Vraví sa, že bez nich by mala naša vlasť inú podobu a všetko nasvedčuje tomu, že by to naozaj bolo tak.

Vždy nás fascinuje, keď slávni ľudia (nemyslíme teraz tých, čo sa mihnú v nezmyselných reality šou, ale tých, ktorých existencia predsa len mala nejaký zmysel), prejavia ako ľudia z mäsa a kostí. Myslíme, že aj keď si ich predstavíme v pyžame, vôbec neubudne z ich veľkosti. Skôr naopak. Dodá im to punc človečenstva, a to sa počíta. Dnes vám ukážeme, že Cyril a Metod naozaj stoja za zapamätanie.

#1 Pochádzali z mnohopočetnej rodiny

V 9. storočí boli bežné mnohopočetné rodiny. Malo to svoj zmysel. O očkovaní ešte nikto ani nechyroval, deti bežne umierali na detské choroby a tak ste väčšinu mali viac súrodencov. Tak to bolo v prípade vysoko postaveného úradníka v Byzancii Leva, ktorému sa v roku 815 narodil najstarší syn. Dali mu meno Michal, ktoré si neskôr zmenil na Metod a to vám už určite bude povedomé. O 12 rokov neskôr, v roku 827, sa narodil aj Konštantín, a napriek dosť výraznému vekovému rozdielu si neskôr veľmi dobre rozumeli. Až tak dobre, že spolu strávili značnú časť života. Tak ak náhodou nemáte veľmi dobré vzťahy so svojím mladším súrodencom, netreba zúfať. Niekedy stačí počkať, kým vyrastie.

#2 Od detstva hovorili plynule dvoma jazykmi

Títo bratia spolu so svojimi súrodencami nebrali vzdelanie za samozrejmosť. Pochádzali síce z bohatšej a spoločensky lepšie situovanej rodiny v meste Solún, no to so sebou prinášalo aj určité záväzky. Preto sa od detstva učili gréčtinu, ktorá bola v Byzancii úradným jazykom, no okrem toho ich neminula ani latinčina. Slovanský jazyk sa naučili aj vďaka matke Márii, ktorá mala slovanský pôvod. Okrem toho v okolí mesta Solún žila slovanská komunita. Aj to malo vplyv na ich ďalší osud.

#3 Keď je najdôležitejšie vzdelanie

Na oboch bratov museli byť rodičia patrične hrdí, pretože sa veľmi dobre uchytili v živote. Metod sa stal vysokopostaveným úradníkom. Asi bol však z ľudí, ktorí boli navôkol, dosť sklamaný, pretože po čase sa rozhodol vstúpiť do kláštora, kde si prehlboval ďalšie štúdium. No tušili ste, že jeho brat Konštantín (meno Cyril používal len na sklonku života), bol uznávaný vysokoškolský profesor v Konštatnínopole? Aj odtiaľ mu prischla prezývka Filozof. Ale aj on mal po čase dosť študentov, pretože sa rozhodol nasledovať príklad svojho staršieho brata a taktiež sa utiahol do kláštora. Tu sa ich cesty spojili. A keď sa spoja dve múdre hlavy, môže z toho vzniknúť naozaj niečo fantastické.

#4 Ako šli do sveta šťastie skúsiť

Dvaja bratia sa na svoju dobu, keď si uvedomíte, že zahraničná cesta vám zabrala niekoľko týždňov či mesiacov, nacestovali viac než dosť. V roku 860 sa vybrali na územie dnešnej Ukrajiny, kde pôsobili ako misionári. Domov sa vrátili okolo roku 862, no nepobudli tam dlho. Moravské knieža, Rastislav, cítil urgentnú potrebu vytvorenia jazyka a písma, ktoré sa priblíži ľuďom, a tak požiadal byzantského panovníka Michala III., aby mu poslal misionárov aj na Veľkú Moravu. Solúnski bratia boli dobrou voľbou. Boli vzdelaní, nechýbala im odvaha a najmä rozumeli jazyku. A to vyhralo.

#5 Na misiu sa treba dobre pripraviť

Bratia nelenili. Konštantín sa na misiu poctivo pripravil a ešte doma zostavil písmo, ktorým by sa priblížil Slovanom. Predsa len, zo všetkého najdôležitejšie je, aby sme si navzájom rozumeli, čo sa však často stáva kameňom úrazu. Konštantín zostrojil písmo –hlaholiku, z ktorej sa neskôr vyvinula cyrilika. Bratia si na cestu zobrali zopár spoločníkov a mohlo sa ísť. A že ich nečakala žiadna dovolenka, na to môžete vziať jed!

#6 Cirkev sa búri

„Ak niečo funguje, netreba to meniť,“ asi tak nejako by sme mohli zhrnúť motto vtedajšej cirkvi. Bratia prišli na Veľkú Moravu očividne dobre vyzbrojení nielen vedomosťami, ale aj literatúrou. Mali preloženú časť  Biblie, aj liturgické texty, pretože všetko vzdelanie sa úzko spájalo práve s náboženskou literatúrou. No franskí kňazi obvinili bratov z bohorúhačstva. Verili tomu, že Boh rozumie len hebrejsky, grécky a latinsky, a preto netreba veriacim nič prekladať. No bežný ľud asi nemal nič z kázania farárov, keď mu absolútne nič nerozumel. Mohli vravieť, čo len chceli a to asi mnohým vyhovovalo…

„Sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“.

Neskôr pápež Hadrián II. nakoniec schválil staroslovienčinu ako ďalší liturgický jazyk, a tak bratia mohli pokračovať vo svojej činnosti.

#7 Za štyri roky sa toho dá stihnúť naozaj veľa

Za štyri roky sa toho dá naozaj veľa nasľubovať. Už neraz nás o tom presvedčili poslanci. Ale Cyril a Metod nesľubovali, oni konali. Na území Veľkej Moravy stihli založiť slovanské učilište, ktorá slúžila na vzdelanie ich pomocníkov. Rozšírili nielen kresťanstvo, vzdelanie, literatúru a písomníctvo, ale spravili poriadky aj v práve, pretože Metod mal právnické vzdelanie.

 #8 Vedieť tak predpovedať vlastnú smrť!

Vraví sa, že Konštantín, ktorý na sklonku života prijal rehoľné meno Cyril, dostal od Boha znamenie, v ktorom mu povedal, kedy odíde na onen svet. A Cyril sa na to náležite pripravil. 50 dní pred smrťou vstúpil do kláštora a v pokoji očakával smrť. Tá prišla 14. februára 869 v gréckom kláštore sv. Praxedy. Aj Metod predpovedal svoju smrť. A to tri dni predtým, ako zomrel. Smrť si poňho prišla 6. apríla 885. Bol pochovaný v katedrálnom chráme sv. Bohorodičky v Devíne.

#9 Neobišlo sa to bez utrpenia

Aj keď sedíte na vysokej stoličke, môžete z nej spadnúť. Okolo Metoda bolo dosť neprajníkov. Na jar 870, len rok po bratovej smrti, Metoda na rozkaz bavorských biskupov zatkli v Zadunajsku a odsúdili na doživotné väzenie. Aby toho nebolo málo, v kláštore ho aj mučili (i keď sa to trošku bije s tým, na čo boli kláštory stvorené). V kláštore v Bavorsku ho väznili dva roky, pričom v roku 872 sa nový pápež Ján VIII. dožaduje prepustenia Metoda. A tak Metoda vyslobodili z nedobrovoľného väzenia a dovolili mu v ústraní pracovať.

#10 Mohlo to byť aj inak?

Nie všetci Slovania však súhlasia s posolstvom a prácou týchto dvoch bratov. Nájdu sa aj odporcovia ich učenia, ktorí tvrdia, že cielene odstraňovali našu pôvodnú kultúru, symboly, ktoré sa u nás používali od nepamäti a kresťanstvo tu vraj nešírili práve najmierumilovnejším spôsobom. Veď aj pred ich príchodom mali Slovania dlhoročnú kultúru, o ktorej sa však nikde nehovorí. Ktovie z akého dôvodu…

Nech to bolo tak, či onak, jedno stojí za povšimnutie. Za jeden život sa dá stihnúť naozaj veľa. Len treba pre to obetovať trochu pohodlia, veriť svojej vízii a ísť si za svojim presvedčením a pravdou. Solúnski bratia sú nám dostatočným príkladom.

Pozri aj: Najbrutálnejší vojnový zločin i záchrana 120-tisíc životov. 5 šokujúcich príbehov slovenskej histórie, ktoré by sa mali na dejepise učiť i v zahraničí