foto: niod.knaw.nl, asuncionsgm.blogspot.sk

/ 54 / Lukáš M.
Príbehy zo slovenskej histórie, ktoré by mali poznať všetci Slováci i ľudia žijúci za našimi hranicami.

Dodnes sme vám na našom portáli priniesli mnoho zaujímavých príbehov z histórie celého sveta, no akosi menej bolo tých zo Slovenska. Preto vám dnes prinášame 10 zaujímavých príbehov a udalostí z našej krajiny, ktoré sa v minulosti na našom území udiali. O niektorých z nich ste možno už niečo počuli, o iných možno nie. Každý z nich však tvorí istú kapitolu našich dejín, na ktorú neradno zabúdať. 

Černovská tragédia

15 mŕtvych, desiatky zranených a 38 odsúdených. Taká bola bilancia Černovskej tragédie z 27. októbra 1907, ktorá je od októbra 1993 aj Pamätným dňom Slovenskej republiky. Udalosť sa stala ostro kritizovaná nielen v našich končinách a Rakúsko-Uhorsku, ale ďaleko za jeho hranicami. A o čo vlastne išlo? V roku 1907 bol v Černovej dokončený katolícky kostol. Obyvatelia obce už konečne nemuseli chodiť do 4 kilometre vzdialeného kostola v Ružomberku. Výstavbu kostola finančne podporil aj rodák z Černovej Andrej Hlinka a obyvatelia obce chceli, aby ho vysvätil práve on. Vyššie postavení však s týmto nesúhlasili a na vysvätenie do Černovej poslali Martina Pazúrika. Delegáciu v obci čakal asi 400-členný dav, ktorý na koče pokrikoval: „Nechceme vás! Preč odtiaľto!“ Proti protestom domácich sa uhorskí žandári, ktorí mali dohliadnuť na pokojný priebeh, postavili svojsky. Dav sa najskôr pokúsili rozohnať bajonetmi a keď sa to nepodarilo, začali padať výstrely. Masaker si vyžiadal 15 životov, desiatky ľudí bolo zranených a 38 obyvateľov Černovej bolo odsúdených na 38,5 roka za „organizovanie nepokojov“. Kostol v rodnej dedine nakoniec v roku 1910 Andrej Hlinka požehnal.

andrejhlinka.sk

Masaker v Kľakovskej doline

V Kľakovskej doline sa 21. januára 1945 odohral najbrutálnejší vojnový zločin na našom území. Keď sa nemecké spravodajské služby na základe informácií od slovenských kolaborantov dozvedeli, že obce Ostrý Grúň a Kľak aktívne podporujú partizánsky odboj, začali plánovať brutálnu odplatu. Ráno 21. januára 1945 sa niekoľko stoviek nacistických vojakov spolu s obrnenými transportérmi a samohybnými delami presunulo do Kľakovskej doliny. Prvá padla za obeť obec Ostrý Grúň. Tu na dvore Izidora Debnára Nemci povraždili 64 civilistov. V obci Kľak už obyvateľov nezhromaždili na jednom miesto. Strieľali ich presne tam, kde ich pristihli. V Kľaku zavraždili 84 civilistov vrátane žien, detí. Medzi obete dokonca patrili aj 3 a 5-mesačné batoľatá. Obe obce nakoniec nacisti vypálili.

asuncionsgm.blogspot.sk

Plavba parníka za snom

Príbeh riečneho parníka Pentcho, ktorým v roku 1940 odišli mladí Slováci, Češi, Maďari, Nemci a Rakúšania židovského pôvodu za svojím snom do Palestíny, je pomerne neznámy. Plavba mala trvať 40 dní, no nakoniec sa natiahla na 4 roky. Všetko to začalo už v 30. rokoch, keď sa v nacistickom Nemecku začalo hovoriť o židovskej otázke. Židia v celej Európe začali rozmýšľať nad odchodom do Palestíny. Podobne sa rozhodli aj mladí BETARi (židovská mládežnícka organizácia). Keď už situácia v Európe začala vyzerať skutočne veľmi zle, rozhodli sa odplávať. A to na starom polohrdzavom riečnom parníku. Viac ako 4-tisíc kilometrov dlhú dobrodružnú cestu na parníku Pentcho nakoniec podniklo takmer 500 ľudí, ktorým sa cesta nakoniec natiahla na 4 roky. Nakoniec sa však do Palestíny dostali a vyhli sa tak smrti, ktorá ich v Európe čakala. Príbeh parníka pred niekoľkými rokmi spísal podľa autentických výpovedí účastníkov plavby Jaro Rihák. Tento dobrodružný príbeh plný túžby po slobode by ste si určite nemali nechať ujsť.

stolpersteine-gelsenkirchen.de

Slováci, ktorí zachránili 120-tisíc ľudí

Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler. Dvaja Slováci, ktorí svetu otvorili oči a ako prví povedali svetu pravdu o beštiálnom a nechutnom vyvražďovaní Židov nacistami. Obaja títo muži boli židovského pôvodu, kvôli čomu boli v roku 1942 deportovaní do Osvienčimu. 7. apríla 1944 sa obom Slovákom podarilo z Auschwitzu šikovne ujsť. Spoločne prešli viac ako 100 kilometrov až do Žiliny, kde spísali 32-stranový dokument dnes známy ako Správa Vrbu a Wetzlera. Správa sa dostala ďaleko za hranice Slovenska a okamžite posilnila snahu spojencov okamžite zastaviť deportácie Židov v celej Európe. Podľa odhadov historikov sa Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi podarilo svojím hrdinským činom zachrániť 120-tisíc ľudských životov.

niod.knaw.nl

Vyhol sa koncentráku, no dostali ho komanči

Viliam Žingor je jedným zo symbolov obetí komunistického režimu na Slovensku. Žingor sa narodil v roku 1912 v obci Bystrička neďaleko Martina. V roku 1939 bol v armáde povýšený na poručíka v zálohe, no o štyri roky neskôr odmietol prijať povolávací rozkaz do slovenskej armády, ktorá vytiahla na boj proti Sovietskemu zväzu. Žingor sa skryl v horách, kde založil i partizánsku skupinu, ktorá sa počas SNP aktívne podieľala na oslobodzovacích bojoch. Nemci ho nikdy nedostali a koncentračnému táboru či smrti sa počas vojny vyhol. Po druhej svetovej vojne vstúpil do Komunistickej strany Slovenska. S názormi komunistov sa však čoskoro rozlúčil, „vytriezvel“ a zo strany v roku 1947 vystúpil. Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 začali Žingorovi ťažké časy. V roku 1949 bol nútený „zmiznúť“ a ukryl sa v Západných Tatrách, kde ho ŠTB 27. novembra vypátrala a zatkla. Takmer o rok neskôr bol Viliam Žingor odsúdený za „rozvratnú protištátnu činnosť“ na smrť. Žingor bol popravený 18. decembra a jeho súdny proces patrí k najväčším vykonštruovaným politickým procesom Slovenska i celej ČSR. O nápravu povesti partizánskej legendy sa postaral Václav Havel, ktorý Žingora im memorial povýšil do hodnosti generála.

A.Tarkoš

Pozri aj: 10 ikonických fotografií, ktoré vznikli vďaka Slovákom a obleteli celý svet


Komentovať (0)