František Kubernát

/ 0 / Alexandra Geletová
Liberecký kraj v Českej republike sa veru má čím pochváliť. Nachádza sa tam totiž pozoruhodné miesto, známe aj ako Panská skála, ktoré pripomína veľkolepé kamenné organy.

 tuMalá veľká krajina plná nevšedných vecí. Zas a raz charakteristika, ktorá vystihuje nie len Slovensko, no rovnako tak aj Českú republiku. Aj u našich susedov v Česku nájdeme naozaj viac než dosť pozoruhodných a nádherných vecí a miest, ktoré stoja za to, aby sme si ich pozreli a naozaj sa presvedčili, že sú tak ohromujúce a veľkolepé, ako o nich všetci hovoria. Tak prečo si napríklad neurobiť výlet na Panskú skálu? Možno ste o nej doteraz nepočuli, no je to presný príklad toho, že čarovné miesta dokážeme nájsť aj na našom území. Panská skála patrí ešte k tým známejším lokalitám. Ide o neobyčajné miesto pripomínajúce obrovské a veľkolepé kamenné organy.

Monika Jirásková
Monika Jirásková

Panská skála je národná prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza v Libereckom kraji, na severe Českej republiky. Vznik celej tejto skaly je spojený so zrazením dvoch litosferických dosiek, kde tá africká narazila do európskej. To viedlo v druhohorách k alpínskemu vrásneniu a znovu sa tak obnovil vulkanizmus vplyvom vzniku nových zlomov v kôre. No a práve cez takéto zlomy mohla opäť prúdiť magma a dostať sa tak na povrch. V tejto oblasti, teda v oblasti Panskej skály magma čadičového zloženia zostala v prívodovom kanáli a tým pádom sa tak nikdy nedostala na povrch.

František Kubernát
František Kubernát

Stĺpcovou odlučenosťou čadiča tak vznikol aj takzvaný kamenný organ. Zvislé, päť až šesťboké stĺpce, pričom niektoré dosahujú výšku až 12 metrov sú usporiadané vedľa seba a pripomínajú tak píšťaly kostolného organu.

František Kubernát
František Kubernát

K podobe, ako skalu poznáme dnes, teda k súčasnej podobe, prispel aj človek. V 18. storočí získavaním čadiča odhalil svahy kopca a následne samotnou ťažbou pomaly tak vytváral súčasnú podobu skaly.


V roku 1895 sa konečne podarilo získať úradné nariadenie, ktoré by akúkoľvek ďalšiu ťažbu na tomto území zakázal a Panská skála sa aj pre to stala najstaršou geologickou rezerváciou v Česku. Aj napriek tomu sa však ťažilo ďalej, ba čo viac, začalo sa ťažiť viac do hĺbky, čím vzniklo aj dnešné jazierko. Keď sa ťažba zastavila po vykúpení bane v roku 1914, vzniknutú ťažobnú depresiu totižto veľmi rýchlo zaliala dažďová voda.

Kateřina Pišlová Vymětalová
Kateřina Pišlová Vymětalová

Pamiatka je naozaj veľmi výnimočná. Je veľmi obľúbenou medzi turistami, ktorí sa chodia na takýto skvost vytvorený matkou prírodou pozerať naozaj s veľkou obľubou. Rovnako veľké nadšenie zrejme vyvolala aj u tvorcov filmu “Pyšná princezná” z roku 1952, ktorí existenciu tejto pamiatky ešte viac spopularizovali. Lenže, to nebol jediný film, ktorý tu bol nakrútený. Rovnako sa Panská skála objavila aj vo francúzskom filme o kúzelníkovi Merlinovi z roku 2011, kde je skala stvárnená ako kúzelný vchod.

Pozri aj: Priepasť bez dna Macocha blízko slovenských hraníc je unikát. Je však opradená desivými legendami

interez.sk (Alexandra Geletová), wikipedia.org




Komentovať (0)