Litovský prezident Gitanas Nauséda a jadrová zbraň

Ilustračná foto: SITA/AP

Obáva sa útoku zo strany Ruska.

Prezident Litvy Gitanas Nauséda vo štvrtok po rokovaní s lídrami parlamentných strán vyhlásil, že na politickej scéne panuje takmer jednomyseľná zhoda na zrušení zákazu jadrových zbraní v ústave. Upozornil na to portál Politico, informuje TASR.

Zákaz je vraj zastaraný

„Názory boli prakticky jednomyseľné. Takmer všetci predsedovia parlamentných strán vyjadrili názor, že článok 137 je už zastaraný a nemal by sa len novelizovať, ale úplne zrušiť,“ povedal Nauséda novinárom. Článok litovskej ústavy na území štátu zakazuje zbrane hromadného ničenia a zahraničné vojenské základne. Parlament podľa prezidenta začne o novelizácii ústavy diskutovať.

Litovská vláda ako jeden z najhlasnejších podporovateľov Ukrajiny už v minulosti naznačila, že má záujem o umiestnenie amerických jadrových zbraní na svojom území v snahe odstrašiť od útoku susedné Rusko. Litva si podľa Nausédu neželá zostať v šedej zóne v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO), keďže ako jeden z mála členských štátov naďalej zakazuje jadrové zbrane na svojom území. Takýto zákaz v júni zrušilo aj Fínsko.

Litovský prezident Gitanas Nauséda
Foto: SITA/AP

„Ako členovia NATO máme právo, povinnosť aj túžbu byť plnoprávnymi a rovnocennými členmi tejto organizácie. Hlavným prostriedkom odstrašenia je jadrové odstrašenie,“ uviedol predseda litovského parlamentu Juozas Olekas. Britský denník Financial Times nedávno informoval, že Spojené štáty diskutujú o nasadení jadrových zbraní na východné krídlo NATO. V súčasnosti sú uskladnené iba v Británii, Nemecku, Taliansku, Turecku, Belgicku a Holandsku.

Rusko podniklo doposiaľ najväčší útok na Kyjev

Dosiaľ najväčší ruský útok na ukrajinskú metropolu Kyjev má už 21 obetí a ďalších 86 ľudí bolo zranených, uviedli vo štvrtok popoludní záchranári. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil odvetu, píše TASR na základe správ agentúr AFP a DPA. Záchranári pokračujú v pátraní po preživších a telách obetí v troskách bytových domov. Ich počet preto môže ešte v najbližších hodinách opäť narásť. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že údery boli vedené výlučne na vojenské ciele alebo na ciele, ktoré sú spojené s armádou.

Rusko podľa Zelenského v noci zaútočilo na Ukrajinu s vyše 70 raketami a takmer 500 dronmi. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko na Telegrame oznámil, že na piatok 3. júla bude v hlavnom meste vyhlásený deň smútku na pamiatku obetí „najmasívnejšieho útoku“ Ruska. Kyjevské metro oznámilo, že v noci sa do jeho podzemných staníc nahrnulo približne 52 000 ľudí vrátane asi 4 500 detí, čo je najviac za posledné roky. Popri koľajniciach si niektorí postavili stany alebo ležali na nafukovacích matracoch a kempingových stoličkách.

Pohľad na následky útoku na Kyjev
Foto: SITA/AP

Zničený humanitárny materiál

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v reakcii na ruské útoky na obytné budovy v Kyjeve oznámila, že navrhne nové sankcie voči „subjektom podporujúcim vojensko-priemyselné odvetvie Ruska“. Ukrajinská pobočka Červeného kríža oznámila, že ruské nočné útoky zasiahli jej hlavný sklad, v ktorom bol zničený humanitárny materiál v hodnote približne 79 miliónov hrivien (asi 1,5 milióna eur). Hovorkyňa EÚ pre zahraničnú politiku Anitta Hipperová pre agentúru AFP uviedla, že útok poškodil aj budovu, v ktorej „sa nachádzalo viacero európskych diplomatov“. Doplnila, že sú v poriadku.

Ruské útoky dôrazne odsúdil aj generálny tajomník OSN António Guterres. „Útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru, nech už k nim dôjde kdekoľvek, sú jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva a musia sa okamžite zastaviť. Generálny tajomník opakuje svoju výzvu na… úplné, okamžité a bezpodmienečné prímerie,“ uviedol jeho hovorca Stéphane Dujarric.

Uložiť článok

Najnovšie články