Litovský prezident Gitanas Nauséda a jadrová zbraň

Ilustračná foto: SITA/AP

Obáva sa útoku zo strany Ruska.

Prezident Litvy Gitanas Nauséda vo štvrtok po rokovaní s lídrami parlamentných strán vyhlásil, že na politickej scéne panuje takmer jednomyseľná zhoda na zrušení zákazu jadrových zbraní v ústave. Upozornil na to portál Politico, informuje TASR.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Zákaz je vraj zastaraný

„Názory boli prakticky jednomyseľné. Takmer všetci predsedovia parlamentných strán vyjadrili názor, že článok 137 je už zastaraný a nemal by sa len novelizovať, ale úplne zrušiť,“ povedal Nauséda novinárom. Článok litovskej ústavy na území štátu zakazuje zbrane hromadného ničenia a zahraničné vojenské základne. Parlament podľa prezidenta začne o novelizácii ústavy diskutovať.

Litovská vláda ako jeden z najhlasnejších podporovateľov Ukrajiny už v minulosti naznačila, že má záujem o umiestnenie amerických jadrových zbraní na svojom území v snahe odstrašiť od útoku susedné Rusko. Litva si podľa Nausédu neželá zostať v šedej zóne v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO), keďže ako jeden z mála členských štátov naďalej zakazuje jadrové zbrane na svojom území. Takýto zákaz v júni zrušilo aj Fínsko.

Litovský prezident Gitanas Nauséda
Foto: SITA/AP

„Ako členovia NATO máme právo, povinnosť aj túžbu byť plnoprávnymi a rovnocennými členmi tejto organizácie. Hlavným prostriedkom odstrašenia je jadrové odstrašenie,“ uviedol predseda litovského parlamentu Juozas Olekas. Britský denník Financial Times nedávno informoval, že Spojené štáty diskutujú o nasadení jadrových zbraní na východné krídlo NATO. V súčasnosti sú uskladnené iba v Británii, Nemecku, Taliansku, Turecku, Belgicku a Holandsku.

Rusko podniklo doposiaľ najväčší útok na Kyjev

Dosiaľ najväčší ruský útok na ukrajinskú metropolu Kyjev má už 21 obetí a ďalších 86 ľudí bolo zranených, uviedli vo štvrtok popoludní záchranári. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil odvetu, píše TASR na základe správ agentúr AFP a DPA. Záchranári pokračujú v pátraní po preživších a telách obetí v troskách bytových domov. Ich počet preto môže ešte v najbližších hodinách opäť narásť. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že údery boli vedené výlučne na vojenské ciele alebo na ciele, ktoré sú spojené s armádou.

Rusko podľa Zelenského v noci zaútočilo na Ukrajinu s vyše 70 raketami a takmer 500 dronmi. Primátor Kyjeva Vitalij Kličko na Telegrame oznámil, že na piatok 3. júla bude v hlavnom meste vyhlásený deň smútku na pamiatku obetí „najmasívnejšieho útoku“ Ruska. Kyjevské metro oznámilo, že v noci sa do jeho podzemných staníc nahrnulo približne 52 000 ľudí vrátane asi 4 500 detí, čo je najviac za posledné roky. Popri koľajniciach si niektorí postavili stany alebo ležali na nafukovacích matracoch a kempingových stoličkách.

Pohľad na následky útoku na Kyjev
Foto: SITA/AP

Zničený humanitárny materiál

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v reakcii na ruské útoky na obytné budovy v Kyjeve oznámila, že navrhne nové sankcie voči „subjektom podporujúcim vojensko-priemyselné odvetvie Ruska“. Ukrajinská pobočka Červeného kríža oznámila, že ruské nočné útoky zasiahli jej hlavný sklad, v ktorom bol zničený humanitárny materiál v hodnote približne 79 miliónov hrivien (asi 1,5 milióna eur). Hovorkyňa EÚ pre zahraničnú politiku Anitta Hipperová pre agentúru AFP uviedla, že útok poškodil aj budovu, v ktorej „sa nachádzalo viacero európskych diplomatov“. Doplnila, že sú v poriadku.

Ruské útoky dôrazne odsúdil aj generálny tajomník OSN António Guterres. „Útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru, nech už k nim dôjde kdekoľvek, sú jasným porušením medzinárodného humanitárneho práva a musia sa okamžite zastaviť. Generálny tajomník opakuje svoju výzvu na… úplné, okamžité a bezpodmienečné prímerie,“ uviedol jeho hovorca Stéphane Dujarric.

Uložiť článok

Najnovšie články