Foto: Profimedia/Public Domain

Prepojenie dvoch najväčších oceánov cez americký kontinent znamenalo priam nadľudský výkon.

Objavením Ameriky a tým pádom aj v podstate celej Zeme, sa svet začal pomaly, ale isto globalizovať. Tovar prúdil z mnohých kútov sveta z jedného na druhý a to aj napriek tomu, že plavby niekedy trvali aj celé mesiace. Uľahčenie lodnej prepravy môžu predstavovať aj rôzne kanály či prieplavy. Asi tým najvýznamnejším v celosvetovom meradle je Panamský prieplav. 

S industrializáciou a rozvojom USA, avšak nielen tam, ekonómovia, moreplavci, ale aj politici s nádejou pozerali na úzky bod zeme (aspoň na mape to tak vyzerá), ktorý spája Severnú a Južnú Ameriku – dva kontinenty, ktoré spolu tvoria jeden svetadiel. V oblasti dnešnej Panamy tieto kontinenty spája iba časť dlhá niekoľko desiatok kilometrov. Ak by sa tam dal vybudovať prieplav, pre lodnú prepravu by to znamenalo prelom. Ušetril by sa prepravný čas a peniaze.

Foto: Picryl

Chceme postaviť prieplav

O vybudovaní prieplavu sa začalo v histórii hovoriť už oveľa skôr, než sa reálne začal budovať. Už Karol V. v roku 1534 uvažoval o tom, že prieplav by uľahčil cestu do vtedajších najzaujímavejších krajín pre Európu – do Peru a do Ekvádora. Realizácia stavby sa však ani len nezačala, jednoducho v tej dobe neexistoval až taký nutný ekonomický záujem a hlavne zručnosti, ktoré by dokázali kanál spájajúci dva oceány vybudovať.

Foto: Profimedia

To sa však začalo meniť v 19. storočí. Územie dnešnej Panamy sa začalo zaľudňovať a industrializovať, vybudovala sa napríklad Panamská železnica, ktorá bola pre výstavbu prieplavu mimoriadne významná, keďže prieplav ju neskôr kopíroval. Pri výstavbe železnice sa totiž odstránili husté lesy, čo uľahčilo neskoršie práce.

Neúspech Francúzov

V roku 1877 začali územie skúmať francúzski námorníci a inžinieri. Tí už mali aké-také skúsenosti so stavbou Suezského prieplavu na Blízkom východe.

Oficiálne sa začal v provincii Panama, ktorá vtedy ešte patrila Kolumbii, stavať prieplav Francúzskom 1. januára 1881. Oproti Suezskému prieplavu vyzeral na prvý pohľad ten Panamský jednoduchší. Bol kratší viac ako o polovicu. To bola avšak asi jediná výhoda. Kombinácia tropických dažďových pralesov, nestálosť podnebia, potreba plavebných komôr a zdúvadiel, robili zo stavby Panamského prieplavu azda najzložitejšiu stavbu tej doby.

Foto: Profimedia

Francúzi sa však do projektu pustili, akoby sme dnes povedali, po hlave. Začali budovať kanál a to dokonca tak, že nebude potrebné používať plavebné komory.

Stavba sa však veľmi rýchlo stala bojom o život robotníkov. Z rieky Charges sa v období dažďov stal búrlivý tok s hladinou 10 metrov a zachytenie robotníka vodou znamenalo takmer istú smrť. Pralesy boli tiež plné jedovatých hadov, pavúkov a hmyzu prenášajúceho choroby. Žltá zimnica, malária či ďalšie choroby spôsobovali, že v roku 1884 zomieralo podľa knihy Seven Wonders of the Industrial World až 200 robotníkov mesačne. Celkovo sa hovorí o 20-tisíc obetiach v dôsledku chorôb.

Aj keď Francúzi urobili kus roboty, v roku 1889 investori prestali projektu veriť a výstavba skončila.

Foto: Profimedia

Záujem USA

Aj keď vo Francúzsku to s prieplavom vzdali, Američania v projekte videli veľký potenciál. Tí pôvodne uvažovali o vlastnom kanáli v Nikaragui, no kratšia cesta v Paname a tiež už začaté práce po Francúzoch, boli lákavé. USA pomohlo Paname v povstaní a osamostatnení sa a nový štát – Panama – vyhlásil 3. novembra 1903 nezávislosť.

To všetko pre to, aby nová krajina dala USA právo na vybudovanie prieplavu a jeho neurčitú správu a vojenskú kontrolu. Niektoré zdroje tvrdia, že išlo o prenájom na 99 rokov. Nie všetci Panamčania súhlasili so stavbou a právami pre USA, ale už bolo neskoro. USA začali stavať prieplav.

Foto: Profimedia

Buduje sa jeden zo 7 divov priemyselného sveta

USA prevzali stavbu 4. mája 1904 a po Francúzoch im okrem miestnych robotníkov ostalo aj veľké množstvo budov, dôležitej infraštruktúry a vybavenia. Treba však poznamenať, že mnohé z toho bolo v katastrofálnom stave, nehovoriac aj o samotných robotníkoch.

V prvom rade bolo potrebné zaistiť racionalizáciu stavby, keďže Francúzi stroskotali aj na neefektívnosti a korupcii. V prvom rade sa vybudovalo množstvo budov, hotelov, stravovacích zariadení a ďalšej infraštruktúry. Priviezli sa tisíce pracovníkov z USA a zakladalo sa na primeranom pohodlí a bezpečnosti, čo bol veľký rozdiel oproti Francúzom.

Bojovalo sa proti komárom, budovy mali natiahnuté na oknách sieťky a aplikovali sa mnohé postreky. Aj keď sa takto choroby eliminovali, podľa záznamov pri výstavbe zahynulo asi 5 600 robotníkov.

Foto: Profimedia

Použitie plavebných komôr

Dlho sa uvažovalo, či ísť v stopách Francúzska alebo nie. keď hlavný inžinier John Frank Stevens videl, čo dokáže rieka Charges počas období dažďov, povedal, že francúzsky spôsob, za ktorý bola väčšina odborníkov, je úplne neudržateľný. Tvrdil, že je potrebné vybudovať plavebný systém na zdvíhanie a spúšťanie lodí, uvádza David McCullough v knihe o Panamskom prieplave.

Bolo tak potrebné vybudovať veľkú Gatunskú priehradu a najväčšie umelo vytvorené jazero na svete – Gatunské jazero. Voda na opätovné naplnenie plavebných komôr by sa odoberala z jazera a zatváraním obrovských brán a ventilov pomocou gravitácie by sa poháňala.

Foto: Profimedia

Aj keď existovali veľké protesty proti tomuto riešeniu, prezident Roosevelt Stevensovi veril a poveril ho takýmto spôsobom vybudovať Panamský prieplav. Stevens na svoju pozíciu neskôr rezignoval, no práce už boli dávno rozbehnuté. Tri výkopové divízie stavali vlnolam pri vstupe do zálivu, plavebné komory a priehradu.

Azda tou najťažšou úlohou bolo vykopať kontinentálne rozdelenie, ktoré všetky stavby a jazero Gatun spojí s plavebnými komorami a vytvorí sa Panamský prieplav.

Foto: Public Domain

Stavba osvedčená časom

Dňa 10. októbra 1913, Woodrow Wilson poslal telegraf z Bieleho domu, ktorým sa spustila explózia. Tá odstrelila hrádzu, čím sa Panamský prieplav prepojil s Tichým a Atlantickým oceánom. Stavba bola oficiálne dokončená v roku 1914 a prieplav bol oficiálne otvorený 15. augusta 1914 priechodom nákladnej lode SS Ancon, uvádza web Panama Canal. USA vynaložilo náklady na stavbu vo výške takmer 500-miliónov dolárov, čo je v dnešnej dobe približne 13 miliárd dolárov. Aj dnes je Panamský prieplav najväčším stavebným projektom USA.

Foto: PanamaCanal1913.jpg: Marine, Thos. (Thomas) , photographerderivative work: Durova at en.wikipedia, Public domain, via Wikimedia Commons

Panamský prieplav má dĺžku 81, 6 kilometra a šírku v rozpätí od 150 do približne 300 metrov. Ako uvádza TASR, cesta loďou z New Yorku, na druhú stranu USA – do San Francisca – sa jeho vybudovaním skrátila z 22 500 kilometrov na iba 9 500 kilometrov. Plavba cez prieplav trvá lodi asi 9 hodín a ročne ním prejdú približne tri percentá svetového námorného obchodu.

V roku 2016 boli otvorené rozšírené časti Panamského prieplavu, ktoré sa prispôsobili vyšším požiadavkám zaoceánskej lodnej prepravy.

Aj po 140 rokoch od začiatku výstavby tohto veľkolepého diela je jeho význam pre svetový tranzit a obchod nepostrádateľný. Panamský prieplav je tiež významnou súčasťou ekonomiky Panamy, pričom príjem z neho predstavuje približne 2,5 miliardy dolárov ročne.

0
Uložiť článok
Komentovať