Vedci o fenoméne hovoria ako o „bezprecedentnom“ úkaze, ktorý prirovnávajú k podobe krasokorčuliarky točiacej sa na ľade. O vedeckej správe napísal v roku 2024 portál Science Alert.
Podľa vedcov, ktorí sa spolupodieľali na najnovšej štúdii, v dôsledku topenia vrstvy ľadovcov v Grónsku a na Antarktíde čelí celá naša planéta zvláštnemu fenoménu. Naša planéta sa má spomaľovať, následkom čoho sa v každom kúte sveta predlžuje dĺžka jednotlivých dní.
V štúdii vedci využili súbor metód, akými sú historické záznamy a meracie metódy GPS a VLBI, alebo veľmi dlhá astronomická interferometria.
Štúdiu vedci uverejnili v žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences.
Hmota okolo rovníka spomalí našu planétu a predĺži naše dni
Ako objasňuje Surendra Adhikari, vedec z inštitútu NASA a spoluautor štúdie, následkom topiacich sa ľadovcov v Grónsku a na Antarktíde dochádza k tomu, že sa zväčšuje hmota okolo rovníka.
Benedikt Soja, vedec z ETH Zürich, tento fenomén prirovnal k akejsi krasokorčuliarke, ktorá sa točí okolo vlastnej osi. Jej rýchlosť je iná, pokiaľ má ruky roztiahnuté, ako keď si ich priloží k telu.
„Pôvodne rýchla rotácia sa spomaľuje, pretože hmoty sa pohybujú preč od osi rotácie, čím sa zvyšuje fyzická zotrvačnosť,“ vysvetľuje vedec.
Významnú úlohu v tomto tiež zohráva tvar našej planéty, ktorá nie je dokonale guľatá, ako si možno mnohí myslia. O tvare Zeme sa dodnes vedú diskusie, avšak najčastejšie sa vedci zhodujú na tom, že ju prirovnávajú k zložitému geoidu. Veľmi zjednodušene ju môžeme popísať ako sploštenú elipsovitú guľu, ktorá sa v strede jemne vydúva.
Práve vďaka tomuto jedinečnému tvaru roztopená voda z ľadovcov steká k rovníku, namiesto toho, aby sa len jednoducho rozložila na celý povrch.
Problémom by sme čelili aj pri minimálnej zmene
Vďaka zmenám, ku ktorým dochádza následkom iného rozloženia hmoty na planéte, sa preto deň o niekoľko milisekúnd predlžuje. Na dĺžku dní mal doteraz výrazný vplyv napríklad Mesiac, ktorý planétu graduálne spomaľuje o približne 2,4 milisekundy každé storočie už milióny rokov.
Vedcov však prekvapilo, že pokiaľ sa klíma bude naďalej otepľovať týmto tempom, do konca 21. storočia môže mať na spomalenie planéty väčší vplyv, než samotný Mesiac. Zatiaľ čo v období medzi rokom 1900 a aktuálnym rokom klimatické zmeny spôsobili spomalenie o 0,8 milisekundy, do roku 2100 by už bola klíma zodpovedná za predĺženie dní o 2,2 milisekundy.
Takéto spomalenie má podľa Adhikariho „veľa dôsledkov pre vesmír a navigáciu Zeme“. Aj pri malom spomalení sa výrazne komplikujú úkony, akými je napríklad komunikácia so sondami (ako napríklad Voyager). Nepatrná odchýlka na Zemi tak môže v tejto oblasti spôsobiť gigantické rozdiely.
Nahlásiť chybu v článku