Priamo v našej Galaxii vedci objavili záhadnú čiernu dieru. Číha blízko nás skrytá v hviezdokope a je špeciálna

Podľa vedcov existuje dôkaz o tom, že v hustej, guľovitej hviezdokope Omega Centauri číha vo vzdialenosti približne 17-tisíc svetelných rokov od nás záhadná čierna diera. Zistili to vďaka snímkam z Hubblovho vesmírneho teleskopu. O správe napísal v roku 2024 portál Science Alert.

Už v minulosti sme o spomínanej hviezdokope mali podobný predpoklad. Astronómovia sa preto rozhodli využiť údaje zozbierané počas obdobia dvadsiatich rokov z Hubblovho vesmírneho teleskopu. Pomocou viac ako 500 rôznych snímok vytvorili akýsi katalóg pohybu hviezd v Omega Centauri.

Svoje výsledky zverejnili vedci pod vedením Maximiliana Häberleho z Inštitútu Maxa Plancka pre astronómiu v žurnále Nature.

Schovávačku čiernej diery prekazili rýchle hviezdy

Čierne diery patria k najžiadanejším a ťažko polapiteľným objektom, ktoré sa nachádzajú v srdciach vesmírnych galaxií. Nález potvrdzuje predpoklad vedcov o tom, že ideálnym miestom pre ich hľadanie sú práve vyššie spomínané hviezdokopy.

Pri skúmaní Omega Centauri si vedci všimli celkovo sedem rýchlo sa pohybujúcich hviezd. “Pohybujú sa výrazne rýchlejšie ako očakávaná centrálna úniková rýchlosť hviezdokopy, takže to vieme vysvetliť len tým, že sú viazané na masívnu čiernu dieru,” vysvetľuje tím vedcov.

“Už zo samotných rýchlostí môžeme vyvodiť nižší limit hmotnosti čiernej diery, ktorá je veľká v rozmere asi 8 200 hmotností Slnka, čo spĺňa predpoklady pre čiernu dieru strednej hmotnosti v miestnom vesmíre.”

Záhadná pre svoju veľkosť

Vedci dodávajú, že samotná veľkosť diery je veľmi zvláštnym a záhadným predmetom výskumu. Doteraz sa totiž podarilo objaviť len veľmi málo stredne hmotných čiernych dier.

Väčšina doteraz objavených dier patrí do škály hviezdne-hmotných, a teda malých čiernych dier, alebo tých supermasívnych, ktoré majú oproti Slnku milióny až miliardukrát väčšiu hmotnosť.

Vedci sú presvedčení, že podobné objavy môžu byť chýbajúcim prepojením dvoch razantne odlišných vesmírnych telies. Nález predstavuje výbornú pôdu pre hlbší výskum záhady čiernych dier.

Aj keď vedcov fascinujú tieto málo prebádané objekty už viac ako 100 rokov, stále nedokázali zistiť toľko, aby mohli potvrdiť časté aj menej časté odhady a predpoklady. Výskumníci z inštitútu preto navrhujú, aby sa prehodnotili ďalšie guľové hviezdokopy s využitím podobnej metodológie s nádejou, že ich možno objavia viac.

Pozri aj:

Vedci objavili zvláštne tvary v zemskej atmosfére. Nad našimi hlavami visí záhadná “písmenková polievka”