/ 2.8k / Lukáš M.
Nehľadiac na následky, človek využíva krajinu do takej miery, že by sme mohli hovoriť o jej zneužívaní. Jedným z najväčších ekologických problémov 21.storočia je nepochybne odlesňovanie Amazonského pralesa.

Rok 1960 bol posledným slobodným rokom najväčšieho dažďového pralesa na Zemi. Odvtedy nám začal dennodenne pomaly miznúť pred očami a tento trend sa rokmi zrýchľoval až kým nenadobudol skutočne extrémne rozmery. Ale prečo je to vlastne tak?

Na jar tohto roku prišla brazílska vláda s návrhom na zoštátnenie územia Amazónie, čím by sa dažďový prales dostal pod prísnu zákonnú ochranu. S tým však mnohé organizácie nesúhlasia, dokonca ani ekologickí aktivisti. Domorodí obyvatelia by totiž prišli o svoju slobodu, keďže by žili na územiach priamo pod štátnou správou. Prísna ochrana teda v najbližšej dobe zjavne nehrozí.

nationalgeographic.com
nationalgeographic.com

Odlesňovanie pralesa je v najvyššej miere prispôsobené požiadavkám poľnohospodárstva. Ide až o 80% odlesneného územia. Dôvody sú hospodárske zvieratá a sója.

imgur.com
imgur.com

Miera odlesnenia sa v minulom roku kvôli priestoru pre hospodárske zvieratá zvýšila až o 29%. Na mnohých vysekaných oblastiach dnes rastie sója. Z nej 70% poputuje ako potrava pre zvieratá a len 6% produkcie skončí na tanieroch Brazílčanov.

greenpeace.com
greenpeace.com

V útrobách „zemských pľúc“ radšej chováme kurence, kravy a ošípané, ktoré odtiaľto putujú do najrozličnejších kútov sveta.

amazonia4
britannica.com

Čím nás bude na planéte viac, tým viac zalesnených oblastí budeme musieť pretvoriť na poľnohospodársku pôdu. A to nielen v Brazílii, ale po celom svete.

amazonia5
alizeecugney.wordpress.com

Pamätajte, každé zahryznutie do vášho nedeľného obeda je teda rovnaké, akoby ste sa zahryzli do Amazonského pralesa…

knowledge.wharton.upenn.edu
knowledge.wharton.upenn.edu

Pozri aj: Švédsko šokuje svet. Krajina budúcnosti recykluje natoľko, že už nemá takmer žiadny odpad


Komentovať (0)