Kauza detskej knihy Šiškáči: Záhada spievajúceho stromu, ktorá počas posledných dní rozdelila slovenskú kultúrnu obec a rozbúrila nejednu debatu na sociálnych sieťach aj medzi mamičkami na ihriskách, má nečakané pokračovanie. Projekt, ktorému Rada Fondu na podporu umenia schválila dotáciu vo výške 40 000 eur, napokon o verejné peniaze vôbec nepožiada. Vydavateľ oznámil, že sa celej schválenej podpory vzdáva a nebude pokračovať v procese podpisu zmluvy s fondom.
Spoločnosť JOJO DONUT, ktorá za projektom stojí, zaslala redakcii interez svoje stanovisko po vlne kritiky. Pre interez sa následne vyjadril aj Fond na podporu umenia, ktorý potvrdil, že žiadateľ schválenú dotáciu neprijme a zmluva napokon nebude uzatvorená. Na situáciu reagovalo aj kníhkupectvo Martinus, ktoré v súvislosti s využívaním umelej inteligencie oznámilo zmenu svojho prístupu ku knihám vytvoreným s pomocou AI.
Kniha sa stala jednou z najdiskutovanejších kultúrnych tém
Projekt Šiškáči: Záhada spievajúceho stromu bol predstavený ako ilustrovaná detská kniha určená čitateľom približne od troch do siedmich rokov. Rozpráva príbeh partie kamarátov zo sveta Šiškoland, ktorí sa vydávajú zachrániť starý strom Srdcovník po tom, ako jedného rána prestane spievať svoju pieseň. Autori opisujú knihu ako príbeh o priateľstve, spolupráci, odvahe a vzájomnom rešpekte. Jeho súčasťou sú aj motivačné texty a afirmácie, ktoré majú podporovať pozitívne myslenie detí.
Pozornosť verejnosti však neupútal obsah knihy, ale okolnosti jej financovania. Projekt požiadal Fond na podporu umenia o 45 000 eur, pričom odborná komisia jeho podporu neodporučila. Vo svojom hodnotení uviedla, že vzhľadom na obmedzené finančné možnosti nepatrí medzi projekty, ktoré by mali dostať podporu. Konečné slovo však mala Rada Fondu na podporu umenia, ktorá rozhodla opačne a schválila dotáciu vo výške 40 000 eur. Išlo pritom o jednu z najvyšších podporených súm v celej výzve.
Práve toto rozhodnutie vyvolalo v kultúrnej obci silnú odozvu. Mnohí upozorňovali na to, že podobné finančné prostriedky v minulosti získavali celé edičné plány veľkých vydavateľstiev alebo projekty, na ktorých pracovali početné autorské tímy. V tomto prípade mala rovnakú podporu získať jediná detská kniha, čo podľa kritikov vyvolalo otázky o nastavení hodnotiaceho procesu aj o prioritách fondu.
Ilustrátori hovoria o nebezpečnom precedense
Najostrejšie sa voči rozhodnutiu postavila Asociácia ilustrátorov ASIL. Vo svojom stanovisku upozornila, že podpora projektu vytvára precedens, ktorý môže mať negatívny dopad na celé prostredie knižnej ilustrácie. Organizácia pripomenula, že profesionálni ilustrátori, autori, grafici, redaktori či korektori venujú príprave kvalitných publikácií dlhé mesiace práce, zatiaľ čo v tomto prípade vznikli pochybnosti o rozsahu ľudskej tvorivej práce.
Asociácia zároveň kritizovala aj samotnú výšku schválenej podpory. Podľa nej ide o sumu, ktorá výrazne prevyšuje financovanie mnohých etablovaných vydavateľských projektov. Upozornila tiež na to, že v čase, keď množstvo kvalitných kníh zostáva bez podpory pre nedostatok financií, môže podobné rozhodnutie oslabiť dôveru odbornej verejnosti v systém prideľovania verejných dotácií.
„Roky sa snažíme tlačiť na spravodlivé odmeňovanie ilustrácie a zvyšovanie kvality knižnej tvorby. Príchodom AI nastala pre ilustrátorov ťažká doba. Rýchlo sa jej používanie začalo prelínať do komerčných sfér, čo neraz výrazne zasahuje finančnú situáciu nejedného tvorcu,“ uvádza stanovisko. Podľa ASIL-u rozhodnutie fondu len prehĺbilo pocit, že dlhoročná práca autorov a ilustrátorov stráca v očiach štátu hodnotu.
Výzva smerovala aj ku kníhkupcom a rodičom
Na záver stanoviska sa asociácia obrátila nielen na Fond na podporu umenia, ale aj na kníhkupcov a rodičov. Tvrdí, že konečné rozhodnutie o tom, aké knihy budú deti čítať, zostáva na nich.
„Rozhodnutie, akú knihu kúpite svojim deťom, máte v rukách vy. A zodpovednosť je aj na strane kníhkupcov. Skutočne je zisk dôležitejší ako akákoľvek spoločenská zodpovednosť?“ pýta sa asociácia. Stanovisko uzatvára slovami, že napriek súčasnej situácii verí v budúcnosť kvalitnej detskej literatúry. „Sme stále presvedčení, že deti si zaslúžia viac ako len prázdne obrázky z dielne AI.“
Čitatelia knihu zatiaľ prijali veľmi chladne
Rozporuplné reakcie neprichádzajú len od odborníkov. Kniha zbiera aj veľmi nízke hodnotenia od čitateľov. Na portáli Martinus mala vo štvrtok priemer 1,2 z 5 hviezdičiek na základe 115 hodnotení, v piatok si celkové skóre o kúsok vylepšia a aktuálne sa môže „pýšiť“ 1,4 z 5 hviezdičiek. Publikácia má 60 strán a predáva sa za 14,16 eura.
Treba však dodať, že hodnotenia pribúdali aj v čase, keď sa už okolo knihy rozpútala verejná diskusia o pridelení dotácie aj využití umelej inteligencie. Samotné skóre preto nemusí odrážať výlučne čitateľský zážitok z knihy, ale aj názor ľudí na celú situáciu okolo nej.
Autori priznali využitie umelej inteligencie
Nielen ilustrátori a autori, ale aj samotní čitatelia upozorňovali na to, že vizuály nesú znaky obrázkov vytvorených pomocou generatívnej umelej inteligencie. Spoluautor projektu Jozef Šiška následne potvrdil, že pri tvorbe boli AI nástroje skutočne využité. Zdôraznil však, že podľa autorov nešlo o náhradu ľudskej tvorivosti, ale o technológiu, ktorá bola jedným z prostriedkov pri realizácii projektu.
Rovnaké stanovisko teraz zaujala aj spoločnosť JOJO DONUT s. r. o., ktorá za knihou stojí. Vo vyjadrení pre interez uviedla, že používanie umelej inteligencie nikdy neskrývala a považuje za dôležité uviesť viaceré informácie na pravú mieru po tom, ako sa okolo projektu objavili podľa nej nepresné alebo zavádzajúce tvrdenia.
„Nikdy sme sa netajili ani tým, že pri vzniku projektu boli využité nástroje umelej inteligencie. O ich použití sme komunikovali otvorene a nevnímame ich ako náhradu ľudskej myšlienky, tvorivosti a zodpovednosti, ale ako jeden z nástrojov využitých pri realizácii projektu,“ uviedla spoločnosť.
Podľa vydavateľa sa verejná diskusia začala sústreďovať predovšetkým na spôsob vzniku ilustrácií, zatiaľ čo do úzadia sa dostali fakty týkajúce sa samotného projektu aj dotačného procesu. Aj preto sa rozhodol zverejniť podrobnejšie vysvetlenie.
Tvrdia, že kniha nevznikla kvôli dotácii
Spoločnosť vo svojom stanovisku pripomína, že žiadosť o podporu podala 23. marca 2026, keď bola kniha ešte len vo fáze prípravy. Odmieta preto tvrdenia, že projekt vznikol iba s cieľom získať verejné financie. Podľa vydavateľa ide o dlhodobý autorský projekt Jozefa Šišku, ktorý na myšlienke vlastného rozprávkového sveta pracoval ešte pred vyhlásením dotačnej výzvy.
Firma zároveň zdôraznila, že napriek schváleniu podpory zatiaľ nedostala z Fondu na podporu umenia žiadne peniaze. Upozornila, že medzi rozhodnutím rady a samotným čerpaním dotácie existuje zákonom stanovený proces, ktorý sa v tomto prípade ani nedokončil. „Ku dnešnému dňu sme z Fondu na podporu umenia nedostali ani jedno euro. Nebol nám doručený návrh zmluvy, zmluvu sme nepodpísali a žiadne verejné finančné prostriedky sme neprijali ani nečerpali,“ uviedla spoločnosť.
Podľa vydavateľa bol celý projekt financovaný zo súkromných zdrojov a pri jeho vzniku neboli použité žiadne peniaze z verejných fondov. Zároveň vyzval médiá aj verejnosť, aby rozlišovali medzi schválením dotácie a jej skutočným vyplatením, keďže v tomto prípade podľa spoločnosti ide o dve rozdielne situácie.
Schválenej podpory sa napokon vzdávajú
V stanovisku zároveň zaznelo kľúčové rozhodnutie. Spoločnosť oznámila, že o schválené financie napokon vôbec nepožiada. Vydavateľ uviedol, že nechce ďalej prehlbovať spoločenské napätie ani pokračovať v spore, ktorý sa okolo knihy rozpútal.
„S cieľom ukončiť všetky pochybnosti a ďalšiu polarizáciu sa preto vzdávame celej schválenej finančnej podpory a nebudeme si voči Fondu na podporu umenia uplatňovať žiadny nárok na jej vyplatenie,“ oznámila spoločnosť.
Podľa vydavateľa ide o dobrovoľné rozhodnutie, ktorým chce uzavrieť diskusiu o financovaní projektu. Firma zároveň zdôraznila, že tento krok nemení jej postoj k využívaniu umelej inteligencie pri tvorbe knihy ani presvedčenie, že AI môže byť jedným z legitímnych nástrojov kreatívnej práce, pokiaľ je jej použitie transparentne komunikované.
Fond potvrdil, že peniaze nevyplatí
Redakcia interez oslovila so žiadosťou o stanovisko aj Ministerstvo kultúry SR. To nám odpovedalo, že otázky týkajúce sa konkrétneho projektu máme adresovať priamo Fondu na podporu umenia. Fond následne pre interez potvrdil, že žiadateľ oficiálne oznámil, že schválenú podporu neprijíma a nemá záujem pokračovať v procese uzatvárania zmluvy. Keďže bez podpisu zmluvy nie je možné dotáciu vyplatiť, celý proces sa tým končí ešte pred samotným čerpaním finančných prostriedkov.
Fond zároveň zdôraznil, že schválenie projektu Radou FPU automaticky neznamená vyplatenie peňazí. Po rozhodnutí rady nasleduje administratívny proces, počas ktorého sa pripravujú zmluvy a žiadateľ sa rozhoduje, či schválenú podporu prijme. V prípade projektu Šiškáči podľa fondu k uzatvoreniu zmluvy napokon nedôjde.
„Žiadateľ nás informoval, že schválenú podporu neprijíma. Z tohto dôvodu nebude uzatvorená zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov a finančné prostriedky nebudú vyplatené,“ uviedol Fond na podporu umenia pre interez. Fond sa vo svojom stanovisku vyjadril aj k otázke umelej inteligencie. Priznal, že súčasné pravidlá neukladajú žiadateľom povinnosť uvádzať, či pri tvorbe diela využili nástroje generatívnej umelej inteligencie. Táto informácia preto nie je súčasťou hodnotiaceho procesu.
Zároveň však fond potvrdil, že vzhľadom na vývoj technológií plánuje túto tému otvoriť pri príprave nových výziev. Podľa jeho vyjadrenia chce o možnostiach nastavenia pravidiel diskutovať pri príprave štruktúry podpory na rok 2027, aby bolo jasnejšie, ako budú podobné projekty posudzované v budúcnosti.
Martinus reagoval v dvoch fázach
Martinus sa ku kauze vyjadroval postupne. Prvá reakcia prišla ešte v čase, keď sa diskusia odohrávala najmä na sociálnych sieťach. V komentári pod príspevkom kníhkupectvo oznámilo, že knihu Šiškáči z ponuky nestiahne, no zároveň ju prestane aktívne propagovať. Prestala sa tak objavovať vo výstavkách, odporúčaných výberoch aj marketingových kampaniach.
„V tejto chvíli knihu nijako nepromujeme. Nenájdete ju na našich výstavkách, v odporúčaných výberoch ani v kampaniach. Zároveň sme sa ale rozhodli nestiahnuť ju z ponuky,“ uviedol Martinus. Vo svojom vyjadrení zároveň vysvetlil, že nepovažuje za svoju úlohu rozhodovať o tom, ktoré knihy majú alebo nemajú byť dostupné čitateľom. Podľa kníhkupectva je prirodzené, že pri takom širokom výbere titulov sa nájdu aj také, ktoré vyvolávajú polemiku.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Ako kníhkupectvo ponúkame desaťtisíce titulov, je preto len prirodzené, že sú tituly, s ktorými nesúhlasí každý. Sme však presvedčení, že našou úlohou nie je rozhodovať o tom, čo ľudia môžu alebo nemôžu čítať. Za oveľa dôležitejšie považujeme upriamovať pozornosť na knihy, o ktorých sme presvedčení, že si ju zaslúžia,“ uviedlo kníhkupectvo.
Dodalo tiež, že práve preto dlhodobo organizuje projekty, ako sú Knihy roka, Prečítané leto, detské čitateľské aktivity či autorské besedy, ktorými chce podporovať kvalitnú literatúru a hodnoty, za ktorými si stojí.
Knihy vytvorené pomocou AI chce jasne označovať
Po tom, čo sa kauza čoraz viac stupňovala a s ňou aj nátlak verejnosti, Martinus zverejnil na svojom webe nové stanovisko, ktoré už presahovalo samotný prípad knihy Šiškáči. Oznámil v ňom systémovú zmenu, ktorá sa bude týkať všetkých titulov vytvorených s využitím umelej inteligencie.
Kníhkupectvo uviedlo, že v budúcnosti začne na svojom webe označovať knihy, pri ktorých bola pri tvorbe použitá AI. Cieľom je poskytnúť zákazníkom čo najviac informácií, aby sa mohli rozhodovať na základe transparentných údajov o vzniku jednotlivých titulov.
Martinus zároveň zdôraznil, že umelú inteligenciu nevníma ako niečo, čo by malo byť automaticky odmietané. Za kľúčové však považuje otvorenosť voči čitateľom a jasné označenie spôsobu vzniku knihy. „Nemyslíme si, že AI je automaticky zlo, dokonca ani v kreatívnej tvorbe. Silno ale súhlasíme, že nemá predstierať rolu, ktorú má tvorca. Nemá zavádzať či klamať čitateľa, ani byť spôsobom na hľadanie skratiek pri niečom, čo poctivo vzniká neraz roky,“ uviedlo kníhkupectvo.
Zároveň priznalo, že odhaľovanie využitia umelej inteligencie nebude jednoduché. Vo väčšine prípadov sa preto bude spoliehať na otvorenú komunikáciu autorov a vydavateľov. Podľa Martinusu je práve transparentnosť jedným z najdôležitejších krokov, ako sa vyrovnať s čoraz častejším využívaním AI pri tvorbe kníh.
Nahlásiť chybu v článku