Ľudia sa už od nepamäti snažia nájsť spôsob, ako predĺžiť život a spomaliť starnutie. Moderná medicína neustále napreduje, vedci neustále skúmajú nové liečebné metódy a technológie v súvislosti s dlhovekosťou. Nová vedecká štúdia však naznačuje, že aj keby sa podarilo odstrániť všetky choroby súvisiace so starnutím, človek by aj tak nedokázal žiť večne.
Mohli by sme žiť až 190 rokov, niektorí aj viac
Ako informuje vedecký portál ScienceAlert, vedci teraz v rámci novej vedeckej štúdie vytvorili nový matematický model, ktorý dokáže skúmať, ako sa počas života v našom tele hromadia mutácie DNA. Zistili, že práve tieto drobné genetické zmeny môžu predstavovať prirodzenú hranicu ľudskej dlhovekosti. Podľa simulácií by sa väčšina ľudí v ideálnych podmienkach síce mohla dožiť približne 150 až 190 rokov, no nekonečný život zostáva mimo možností ľudskej biológie.
Vedci v tejto súvislosti vysvetlili, že každá bunka v našom tele sa počas života opakovane delí a pri tomto procese môže dochádzať k malým chybám v genetickej informácii. Organizmus síce disponuje veľmi účinnými mechanizmami na opravu poškodení DNA, tie ale nie sú stopercentné. Postupom času sa preto mutácie začnú hromadiť a ich množstvo neustále narastá.
Veľká časť týchto zmien nemá žiadny negatívny vplyv. Niektoré však môžu prispieť k vzniku závažných ochorení, ako je napríklad rakovina. Vedci však vo svojej práci išli ešte ďalej. Zaujímala ich otázka, čo by sa stalo, keby sa podarilo úplne odstrániť rakovinu aj všetky ostatné choroby spojené so starnutím. Ukázalo sa, že ani v takom prípade by sa genetické poškodenia nezastavili a postupne by začali zhoršovať fungovanie buniek natoľko, že by organizmus prestal správne pracovať.
Nesmrteľnosť nie je možná
Vedci však zdôraznili, že ich výsledky nie sú predpoveďou budúcnosti ani odhadom toho, ako dlho budú ľudia reálne žiť. Ide o teoretický model, ktorý sa snaží určiť maximálnu hranicu života, ak by bol jediným obmedzujúcim faktorom práve vznik somatických mutácií.
Výpočty ukázali, že priemerná maximálna dĺžka života by sa mohla pohybovať približne medzi 146 a 194 rokmi. Niektorí výnimoční jedinci by mohli žiť ešte dlhšie, no nesmrteľnosť nie je biologicky možná.
Vedci zároveň zistili, že jednotlivé orgány starnú rozdielnym tempom. Napríklad koža alebo pečeň dokážu pravidelne vytvárať nové bunky, čím si dlhodobo udržiavajú svoju funkciu. Úplne iná situácia je v mozgu a srdci. Bunky v týchto orgánoch sa obnovujú len minimálne, preto si počas života uchovávajú všetky nahromadené genetické poškodenia. Práve tieto orgány môžu podľa vedcov predstavovať hlavnú prekážku extrémne dlhej životnosti.
Výsledky zároveň naznačujú, že mutácie DNA pravdepodobne nie sú jedinou príčinou starnutia. Keďže dnešní ľudia sa vo väčšine prípadov nedožívajú ani sto rokov, musí existovať množstvo ďalších biologických procesov, ktoré ovplyvňujú tempo starnutia. Patria medzi ne poškodenia buniek, zápalové procesy, zmeny v imunitnom systéme či opotrebovanie jednotlivých tkanív.
Práve preto vedci považujú svoj model za nástroj, ktorý môže pomôcť lepšie pochopiť celý proces starnutia. Ak sa podarí presne určiť význam jednotlivých mechanizmov, bude jednoduchšie vyvíjať terapie zamerané na predĺženie zdravého života, nie iba jeho celkovej dĺžky.
Okrem toho vedci nedávno vynašli aj hodiny, ktoré určia, kedy umriete, no presný dátum vám nepovedia. Dokážu odhaliť len to, v akej fáze biologického starnutia sa váš organizmus práve nachádza a aké vysoké je riziko zdravotných komplikácií.
Nahlásiť chybu v článku