Síce ešte neskončilo ani leto, meteorológovia už hlásia prvé predpovede na zimu 2026/2027. Podľa prvých sezónnych predpokladov to vyzerá na dlhšie obdobie zimného počasia, ktoré budú sprevádzať výraznejšie mrazy a intenzívnejšie sneženie.
Ako informuje portál iMeteo, meteorológovia v posledných týždňoch spozorovali mimoriadne zaujímavý vývoj svetových oceánov. Objavujú sa dva výrazné klimatické javy, ktoré sa síce odohrávajú v rôznych častiach planéty, no ich spoločné pôsobenie môže spôsobiť zvýšenú pravdepodobnosť chladnejšej zimy v Európe.
El Niño a La Niña zohrajú kľúčovú úlohu
V Tichom oceáne sa naďalej rozvíja veľmi silný jav El Niño, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie klimatické oscilácie ovplyvňujúce počasie na Zemi. Podľa viacerých odborných analýz môže dosiahnuť mimoriadnu intenzitu, čo by ho zaradilo medzi najsilnejšie zaznamenané prípady za posledné desaťročia.
No zatiaľ čo vody v Pacifiku vykazujú nadpriemerné teploty, v Atlantiku vedci zaznamenali rozsiahle ochladenie povrchových vôd. V niektorých oblastiach sú teploty mora dokonca o jeden až tri stupne Celzia nižšie, než je dlhodobý priemer. Tento jav býva označovaný ako atlantická La Niña a patrí medzi pomerne zriedkavé udalosti. Hoci ide o opačný teplotný trend, než aký pozorujeme v Pacifiku, oba procesy dokážu spoločne ovplyvniť cirkuláciu atmosféry.
Práve táto kombinácia vytvára podmienky, ktoré výrazne komplikujú vznik tropických búrok a hurikánov. Nad Atlantikom sa vytvára prostredie charakteristické stabilnejším tlakovým poľom, silnejším strihom vetra a menším množstvom vlhkosti v oblastiach, kde sa tropické cyklóny zvyčajne rodia. Takéto podmienky bránia organizácii búrok a znižujú šance na ich ďalšie zosilňovanie.
Výsledkom môže byť podstatne pokojnejšia hurikánová sezóna, než býva zvykom. Sezónne klimatické modely naznačujú, že počet silných hurikánov by mohol zostať pod dlhodobým priemerom.
Vyzerá to tak, že nás čaká tuhá zima
Hoci ide na prvý pohľad o pozitívnu správu, odborníci upozorňujú, že vývoj v oceánoch môže mať aj menej priaznivé dôsledky. Dlhodobé klimatické záznamy totiž naznačujú, že podobná kombinácia oceánskych podmienok sa v minulosti viackrát spájala so zmenami v správaní polárneho víru počas zimných mesiacov.
Polárny vír predstavuje rozsiahlu oblasť veľmi studeného vzduchu nad Arktídou, ktorú vo vyšších vrstvách atmosféry obklopujú silné západné vetry. Pokiaľ zostáva stabilný, mrazivý vzduch je zadržiavaný v polárnych oblastiach. Ak však dôjde k jeho oslabeniu alebo narušeniu, studený arktický vzduch môže prenikať oveľa južnejšie.
Práve tento scenár sa podľa niektorých klimatických modelov javí ako možný počas zimy 2026/2027. Ak by sa polárny vír skutočne oslabil, Európa by mohla zažiť častejšie vpády studeného vzduchu zo severu. To by zvýšilo pravdepodobnosť výraznejších mrazov, intenzívnejšieho sneženia a dlhších období zimného počasia.
Zatiaľ však ide iba o sezónne predpoklady založené na aktuálnom stave oceánov a historických analógiách. Vývoj počasia ovplyvňuje veľké množstvo ďalších faktorov, ktoré sa môžu v priebehu nasledujúcich mesiacov meniť. Meteorológovia budú preto aj naďalej pozorne sledovať vývoj teploty oceánov, atmosférickej cirkulácie aj správania polárneho víru.
Aktuálne však na Slovensko dorazil studený front, ktorý priniesol početné prehánky, dážď aj ojedinelé búrky. Najvýraznejšie sa zmena počasia prejavila na severe a východe Slovenska, kde meteorológovia očakávajú aj najväčší počet zrážok. Ochladenie v najbližších dňoch bude natoľko výrazné, že vo vysokých polohách Tatier môže opäť snežiť.
Zároveň k nám dorazil aj chladný vzduch prúdiaci z oblasti Severného mora. Od soboty by sa však malo vrátiť o niečo teplejšie počasie, no nepôjde o žiadne extrémy. Tie opäť prídu až v strede budúceho týždňa, od štvrtka by totiž malo byť opäť poriadne horúco.
Nahlásiť chybu v článku