Iránske ozbrojené sily ponúkajú odmenu vo výške 30 000 dolárov za zabitie alebo zajatie amerických vojakov. Odmena sa zdvojnásobí, ak čin spácha žena. S odvolaním sa na oznámenie hlavného veliteľa armády Amíra Hátamího to v nedeľu napísala agentúra AFP.
správy od nás budete mať ako prví.
Odmenu dostane každý, kto zabije alebo zajme amerického vojaka
Hátamí uviedol, že iránska armáda plán vypracovala v nadväznosti na veľký počet žiadostí od uchádzačov o finančnú podporu. Nespresnil, kde alebo kedy by malo k zabitiu alebo zajatiu príslušníkov „amerických invazívnych síl“ dôjsť.
USA podľa dostupných informácií nenasadili v Iráne počas prebiehajúcej vojny pozemné sily. Výnimkou bola záchranná misia na začiatku apríla, keď americké špeciálne jednotky našli a zachránili vojaka nezvestného po zostrelení stíhačky F-15 v Iráne, pripomenula AFP.
„Každý, kto zabije alebo zajme a odovzdá amerického vojaka, ktorý vtrhol do krajiny, dostane od armády Iránskej islamskej republiky odmenu vo výške 30 000 dolárov alebo päť miliárd tomanov (neoficiálna menová jednotka v Iráne, pozn. TASR),“ povedal Hátamí. „Odvážne iránske ženy“, ktoré to dokážu, podľa neho dostanú dvojnásobnú odmenu.
Konflikt s Iránom sa začal 28. februára americko-izraelskými raketovými údermi. USA a Irán podpísali 18. júna memorandum o porozumení, ktoré zahŕňalo 60-dňové prímerie a začatie rokovaní o ukončení vojny. O necelý mesiac neskôr však USA obnovili útoky na Irán, ktorý obvinili z porušovania prímeria. Sporadické boje sa odvtedy sústreďujú hlavne na juhu Iránu a v okolí Hormuzského prielivu.
Tresty za komunikáciu s médiami
Iránsky parlament zároveň v nedeľu schválil návrh zákona, ktorý zavádza tresty za rozhovory a inú komunikáciu s médiami označovanými za nepriateľské voči islamskej republike. Týkať sa má aj amerických a izraelských médií či médií financovaných Spojenými štátmi alebo Izraelom. Za rozhovory s takýmito médiami alebo účasť na ich diskusiách bude hroziť šesť mesiacov až dva roky väzenia. Informovala o tom v nedeľu agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na iránsky denník Šarg.
Parlamentom schválený návrh zákona musí ešte preskúmať Rada strážcov. Platnosť nadobudne až po jej súhlase. Návrh zákona predpokladá, že kontakty s inými zahraničnými médiami bude potrebné oznámiť ministerstvu spravodajstva. Kontakt so zahraničnými veľvyslanectvami, organizáciami či inými neiránskymi inštitúciami bez predchádzajúceho oznámenia a písomného súhlasu ministerstva zahraničných vecí by sa mohol trestať pokutou a obmedzením niektorých práv.
Obmedzená bude aj vedecká spolupráca
Návrh zákona zároveň sprísňuje tresty za hospodársku trestnú činnosť páchanú na pokyn alebo pod dohľadom cudzincov a zakazuje poskytovanie informácií cudzincom bez súhlasu ministerstva pre spravodajské služby. Obmedziť má aj vedeckú spoluprácu so zahraničnými inštitúciami mimo schváleného zoznamu.
Za politické alebo legislatívne návrhy vypracované na pokyn zahraničných spravodajských služieb, ktoré by poškodili bezpečnosť alebo nezávislosť Iránu, by mohol hroziť trest až 30 rokov väzenia. Takéto prípady by prejednávali revolučné súdy, doplnil Reuters. Reuters zároveň upozornil, že nejde o prvý prípad, keď Irán sprísňuje pravidlá týkajúce sa spolupráce so zahraničnými subjektmi. Aj zákon prijatý v roku 2025 po 12-dňovej vojne s Izraelom totiž zaviedol prísnejšie tresty za údajnú spoluprácu s nepriateľskými štátmi.
V auguste bola podľa tohto zákona na 15 rokov väzenia odsúdená iránska fotoreportérka Jalda Moajeriová. Medzi obvineniami, ktoré voči nej vzniesli, bolo poskytovanie rozhovorov médiám označovaným za nepriateľské a odovzdávanie fotografií organizáciám spájaným so Spojenými štátmi a Izraelom.
Zvieratá zhoreli, ruiny lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj Američanov
Nahlásiť chybu v článku