Slovenská atletika zažíva v roku 2026 mimoriadne silný rok. Popri fantastických výkonoch Emmy Zaplatalovej sa do popredia dostávajú aj rôzne iné talenty, no v posledných dňoch zaujalo najmä jedno meno – Anna Švrček. Táto mladá športovkyňa z Japonska, reprezentujúca Slovensko, má všetky predpoklady na to, aby sa stala hviezdou. Ešte pred pár dňami však o nej na Slovensku nikto nevedel, až kým sa rozhovory s ňou stali virálnymi.
správy od nás budete mať ako prví.
Sedemnásťročná vytrvalostná bežkyňa Anna Švrček, ktorá sa narodila a žije v Japonsku, dosahuje na stredných a dlhých tratiach časy prekonávajúce slovenské historické rekordy. Dcéra slovenského vedca a bulharskej matky sa rozhodla na medzinárodnej scéne reprezentovať Slovensko. Ešte v novembri 2025 o nej Slovenský atletický zväz napísal článok s tým, že pátra po jej pôvode a snaží sa s ňou skontaktovať, pretože by mohla reprezentovať práve Slovensko.
Na majstrovstvách sveta do 20 rokov v Eugene sme ju napokon uvideli v slovenských farbách a predviedla skvelý výkon. V behu na 3000 metrov cez prekážky postúpila do finále a tam sa následne udržala v najlepšej desiatke. Zo 16-členného štartovacieho poľa skončila na deviatej priečke výkonom 10:05,91 min. Slovákov si však okrem výkonov získali aj jej rozhovory. Hoci slovenčina nie je jej prvým ani druhým jazykom, ľudí si získala svojou autentickosťou a dobrosrdečnosťou.
„V slovenčine viem čítať a rozumiem všeobecnému významu, ale ešte v nej nie som taká dobrá, aby som v nej mohla plynule rozprávať. Preto sa usilovne sama učím asi hodinu denne, zdokonaľujem si slovnú zásobu pomocou aplikácie, pozerám filmy a čítam texty. Cez víkendy čítame spolu s otcom slovenské knihy a snažíme sa konverzovať. Stále som len na začiatku, ale slovenčina je slovanský jazyk ako bulharčina, preto verím, že ju zvládnem, ak sa budem dosť snažiť,“ povedala v rozhovore.
Fenomenálne časy na prekážkach
Na talentovanú športovkyňu prvýkrát upozornil nemecký štatistik Winfried Kramer, ktorý si pred rokom pri analýze tabuliek všimol jej čas 4:34,28 minúty na 1500-metrovej trati, čo by bol v tejto vekovej kategórii tretí najlepší slovenský čas v histórii. Dovtedy o nej nikto u nás ani len netušil. Následne si Švrček osobné maximá výrazne vylepšila. Na japonských majstrovstvách stredných škôl zabehla 1500 metrov za 4:19,97 minúty, čím prekonala dovtedy platný slovenský dorastenecký rekord Ľudmily Melicherovej z roku 1980 s hodnotou 4:22,52 minúty.
Ešte výraznejšie výsledky dosahuje v prekážkových behoch. Koncom septembra zvíťazila na juniorskom šampionáte v Šizuoke v behu na 3000 metrov cez prekážky časom 9:57,11 minúty. Ako stredoškoláčka tak v Japonsku ako prvá pokorila desaťminútovú hranicu a zaradila sa na čelo svetových dorasteneckých tabuliek.
Neskôr na pretekoch v Kumamote dobehla štvrtá s časom 10:23,85 minúty. Týmto výkonom splnila limit na svetový šampionát juniorov a zároveň stanovila nový slovenský seniorský rekord.
V behu na 2000 metrov prekážok sa predstavila iba raz, keď na Japonských hrách triumfovala časom 6:27,03 minúty. Tento výkon je o 27 sekúnd rýchlejší ako najlepší slovenský dorastenecký zápis Lucie Šišolákovej. Keďže však atlétka v tom čase nebola registrovaná v SAZ, staršie slovenské rekordy zostávali oficiálne v platnosti.
Veľké ciele a tvrdý tréning a cesta na Slovensko
Mladá bežkyňa má podľa vlastných slov tie najvyššie ambície. Vo virálnom rozhovore pre SAZ prezradila, že jej najväčšou športovou túžbou je triumfovať na olympiáde či majstrovstvách sveta a postarať sa o nový svetový rekord, pričom na šampionáte v Eugene chce zvíťaziť. Pre reprezentáciu Slovenska sa rozhodla s cieľom zviditeľniť slovenskú atletiku vo svete.
Ľudia oceňujú aj jej prístup a mentalitu. Po finálovom behu a skvelom deviatom mieste sa vyjadrila, že nie je spokojná. Vo finále síce zaznamenala výkon 10:05,91 minúty, čím svoj čas zo semifinále skresala o rovných deväť sekúnd, no otvorene priznala, že túžila po medaile. Novinár jej následne spomenul, že predsa bežala s Afričankami. To však podľa Švrček „nevadí“ a podľa vlastných slov chce byť rovnako dobrá a v budúcnosti ich chce dobehnúť.
Na slovenskom internete sa atlétka stala virálnou vďaka svojej úprimnosti a nedokonalej slovenčine. Z nečakaného záujmu zostala prekvapená, keďže v Japonsku takúto slávu nezažila. Jazyk sa učí každý deň a po pretekoch s úsmevom dodala: „Spotená som, veľmi.“
Po rokoch plánuje návštevu Slovenska, kde sa najviac teší na babku Zuzku, sneh a prírodu. Z domácej kuchyne obľubuje bryndzové halušky, koláče, zákusky a spomenula aj „ginger“, čím zrejme myslela perníky.
Prečo Slovensko?
Generálny sekretár zväzu Vladimír Gubrický potvrdil, že o talentovanú dorastenku mali záujem aj iné federácie. Jej osobné maximá na 1500, 3000 a 3000 metrov prekážok sú hlboko pod limitmi Svetovej atletiky. Zväz verí, že pomôže posunúť dopredu kvalitu slovenských vytrvalostných disciplín.
Švrček sa pripravuje pod vedením bývalého osemstovkára Kiju Cukasu. Denne odbehne približne 15 kilometrov, pričom raz do mesiaca absolvuje aj 20-kilometrovú vzdialenosť. Vyskúšala si už aj polmaratón, v ktorom dosiahla druhý najlepší ženský čas v slovenskej histórii.
A prečo si vybrala práve Slovensko? Podľa vlastných slov zvažovala okrem našej krajiny aj reprezentovanie Bulharska a Japonska, no keď ju oslovil náš zväz, bola prekvapená a šťastná. „Pre Slovensko som sa rozhodla preto, lebo by som chcela dostať slovenskú atletiku do povedomia prostredníctvom svojich úspechov. Povedala som si, že sa nebudem spoliehať na Japonsko, ktoré si získava na olympijských hrách či iných vrcholných podujatiach čoraz väčšie uznanie. A rozhodne ma lákalo reprezentovať niektorú z krajín, z ktorých pochádzajú moji rodičia.“
Pátranie po identite
Identita mladej bežkyne bola pre slovenskú atletickú verejnosť dlho neznáma. Ako približuje článok Petra Kováča, po zverejnení jej výkonov na sociálnych sieťach zväzu sa začalo pátranie po jej pôvode. Stopa viedla do japonskej prefektúry Ibaraki a mesta Ušiku, kde študuje na miestnej strednej škole.
Kontakt sa podarilo nadviazať v deň jej sedemnástych narodenín prostredníctvom jej otca Vladimíra Švrčeka, ktorý pôsobí ako vedec vo výskumnom inštitúte v meste Cukuba. Ten následne súhlasil s prepojením na slovenský zväz.
Mladá atlétka sa narodila 5. novembra 2008 v japonskom meste Cučiura. Hoci v tejto ázijskej krajine vyrastala od útleho detstva, podľa dostupných informácií nemá žiadne japonské korene. Jej otec Vladimír žije a pracuje v Japonsku už dvadsať rokov. Pôsobí tam ako vedecký pracovník v Národnom inštitúte pokročilej priemyselnej vedy a technológie (AIST).
Definitívne rozhodnutie reprezentovať Slovensko na medzinárodnej úrovni padlo v novembri roku 2025. Atlétka sa vtedy dohodla, že v slovenských farbách začne oficiálne nastupovať od nasledujúcej sezóny. Hneď v máji 2026 sa jej podarilo opäť vylepšiť národné maximum v behu na 3000 metrov cez prekážky. Časom 9:59,84 vtedy prekonala dovtedajší slovenský rekord o 24 sekúnd a potvrdila svoju výkonnosť. Na kratšej prekážkovej trati na 2000 metrov dosiahla svoj najlepší výkon v meste Hikone.
Okrem prekážkových behov sa venuje aj ďalším vytrvalostným disciplínam. Jej osobné maximum na trati 1500 metrov má hodnotu 4:18,48, ktoré zabehla v Tokiu počas roka 2026. Na trojkilometrovej vzdialenosti bez prekážok drží čas 9:12,47 z podujatia v meste Ucunomija. V behu na 5000 metrov si pripísala výkon 16:13,13 a polmaratón v meste Moriya zvládla za 1 hodinu, 13 minút a 23 sekúnd.
Nahlásiť chybu v článku