Egyptskí archeológovia odkryli pri pobreží Stredozemného mora komplex hrobiek starých takmer 2000 rokov a v púšti na západe krajiny našli pozostatky mesta z byzantskej éry, uviedlo v sobotu ministerstvo cestovného ruchu a pamiatok. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Hrobky odkryli neďaleko populárneho letoviska Alamajn, asi 100 kilometrov západne od Alexandrie. Celkovo tam odhalili 18 krýpt z grécko-rímskeho obdobia.
24 zlatých predmetov v ústach pochovaných
V niekoľkých pohrebných komorách boli pôvodné kamenné uzáverové dosky stále na svojom mieste. Archeológovia našli aj žulový sarkofág s dĺžkou približne 2,5 metra s nepoškodeným vekom, čo naznačuje, že hroby zostali uzavreté takmer dve tisícročia.
Vo vnútri boli ľudské pozostatky, keramika, amfory a ďalšie pohrebné predmety. Najvzácnejším objavom je 24 zlatých predmetov umiestnených v ústach pochovaných. Išlo o pohrebný zvyk spojený s vierou v posmrtný život.
Archeológovia sa domnievajú, že nálezisko korešponduje s lokalitou starovekého mesta Leukaspis. Išlo o stredomorský prístav, ktorý zažíval rozkvet medzi helenistickou a byzantskou érou.
Archaeologists uncover ancient Byzantine city in Egypt’s western desert https://t.co/IdYqiZCIMf
— Pramit Pal Chaudhuri (@PramitWorld) July 5, 2026
Pohrebisko v tejto oblasti našli v roku 1986
Archeológovia odkryli aj pozostatky osady z byzantskej éry v v oáze Dáchla v západoegyptskej púšti, ktorá sa datuje približne do 4. storočia n. l. Mesto, postavené z nepálených tehál, sa vyznačuje plánovanou sieťou ulíc, verejnými námestiami, obytnými budovami, kostolom v bazilikovom štýle a obrannými stavbami, čo svedčí o existencii organizovanej mestskej komunity v púštnom vnútrozemí.
Na tomto mieste sa tiež našlo približne 200 ostrakónov s nápismi v koptskom a gréckom jazyku, ako aj bronzové a zlaté mince, medzi ktorými boli tiež exempláre z čias vlády rímskeho cisára Konštantína II. (337 – 361 n. l.).
Inde ležala vzácna fosília 40 rokov v zásuvke
To však nie je jediný senzačný objav z tohto roka. Ako sme vás už informovali, pred štyridsiatimi rokmi strávili dvaja vedci leto mapovaním vrstiev hornín na ostrove James Ross, ktorý leží pri juhovýchodnom pobreží Antarktídy. Našli fosíliu, ktorá ale ostala nasledujúcich niekoľko desaťročí nedotknutá. Teraz sa ukázalo, že je nesmierne vzácna.
Britský geológ Michael Thomson a nemecký geológ a paleontológ Reinhard Förster našli na Antarktíde pred 40 rokmi viacero fosílií. Objavili okrem iného stopy bezstavovcov a rastlín, šupiny rýb a stavec, ktorý si so sebou odniesli späť do Spojeného kráľovstva. Thomson stavec, ale aj ostatné nálezy zbežne nakreslil a popísal vo svojich poznámkach.
Podrobnejšej analýze bol stavec podrobený až o niekoľko desiatok rokov neskôr, dovtedy ležal odložený v zásuvke archívu Britského antarktického výskumného ústavu. Ukázalo sa však, že to bol mimoriadne vzácny objav.
Antarktídu si bežne s dinosaurami nespájame
„Keď som kosť pred pár rokmi po prvýkrát zbadal v našich zbierkach, tušil som, že ide o dinosaura,“ vyjadril sa paleontológ Mark Evans. Evansovi a jeho kolegom sa teraz podarilo potvrdiť, že ide o mimoriadne vzácny exemplár – kosť z hornej časti chvosta sauropoda, ktorý žil na Antarktíde v neskorej dobe kriedy.
Keď je reč o Antarktíde, nie veľa ľudí si ju spája práve s dinosaurami. Na tomto kontinente sa zatiaľ našlo najmenej fosílií zo všetkých. To však môže súvisieť s ľadovou pokrývkou, ktorá tu nebola v čase, keď tu zem brázdili dinosaury. Zatiaľ sa podarilo nájsť len 12 druhov, a to na miestach, kde je menej ľadu a viac odhalených skál. Dinosaurus, ktorého Evans a jeho kolegovia identifikovali, je však teraz oficiálne najstarším exemplárom antarktického dinosaura, aký bol kedy nájdený. Je to zároveň len druhá fosília sauropoda, ktorú sa na Antarktíde podarilo objaviť.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku