Pred 113 rokmi Zem zažila mimoriadne silný výbuch, ktorý sa dá prirovnať iba k testu najsilnejšej bomby, aká bola kedy otestovaná – sovietskej Cár bomby. 30. júna 1908 otriaslo zemou vo východnej časti Sibíri dovtedy nepredstaviteľne silná explózia. Tunguská udalosť sa označuje aj ako Tunguská záhada z toho dôvodu, že dodnes sa vlastne nevie, čo masívny výbuch spôsobilo.
60 miliónov padnutých stromov
Neobývajúca časť sibírskej Tajgy v Tunguskej oblasti zažila veľmi nezvyčajný úkaz. 30. júna 1908 o 7:15 ráno tu prišlo k obrovskému výbuchu. Ten mal silu asi ako 2 000 hirošimských bômb.
60 miliónov stromov na rozlohe väčšej ako 2 000 kilometrov štvorcových bolo zvalených a vyvrátených. Výbuch bolo počuť aj 1 000 kilometrov od miesta. Seizmografy prakticky po celej Zemi zachytili aktivitu a to dokonca aj dvakrát, keď tlaková vlna obletela Zem opätovne. Aj 300 kilometrov od epicentra výbuchu tlaková vlna rozbíjala okná. Jedna vec bola jasná – prišlo k obrovskému výbuchu. Druhá vec však už jasná nebola – čo ho mohlo spôsobiť?
Odhaduje sa, že pri výbuchu sa dostalo do atmosféry asi 10 miliónov ton prachu či zeminy. To spôsobilo rozptyl svetla a spôsobilo po mnohých miestach na Zemi nečakaný úkaz. V Londýne bolo údajne možné čítať noviny aj o polnoci.
Najpravdepodobnejším vysvetlením bol pád meteoritu. Keďže však neostal po výbuchu žiadny kráter, musel vybuchnúť ešte v atmosfére. Určovanie sily výbuchu je náročné, no podľa škôd sa odhaduje na silu 10 až 25, v niektorých prípadoch až na 50 megaton TNT. Tento údaj sa zhoduje s odhadovanou silou najničivejšej atómovej bomby, aká bola kedy otestovaná – Cár bomby.
Očití svedkovia
Keďže výbuch nastal v neobývanej oblasti, nevyžiadal si oficiálne žiadne obete na životoch, aj keď sa hovorilo o troch možných osobách, ktoré zomreli.
Udalosť malo na vlastné oči vidieť niekoľko svedkov. Tí sa zhodli v tom, že videli obrovskú bielu guľu a počuli rachot, ktorý sa nedá s ničím porovnať.
„Nad Tunguskou cestou sa obloha rozdelila na dve časti, pričom oheň šľahal do nebies a objavil sa nad lesom. Celá severná strana bola pokrytá ohňom. Cítil som, ako keby mi začala horieť košeľa, snažil som sa ju strhnúť zo seba, no mohutná tlaková vlna ma odhodila niekoľko metrov. Stratil som vedomie a manželka ma odtiahla do domu. Zem sa začala triasť a nastal hluk ako pri streľbe z kanónov,” povedal jeden roľník.
Aj iní ľudia udalosť popisovali podobne a utrpeli popáleniny. Výbuch však zabil množstvo zvierat, zmizlo veľké množstvo stád sobov.
Výskum v roku 1921
Tunguská udalosť bola už od počiatku záhadou. Pravdou ale je, že nespôsobila veľký záujem vo vedeckej obci o jej preskúmanie. Dôvodom môže byť nedostupnosť miesta od Moskvy, ale dôsledok možno hľadať aj v chaose v samotnom Rusku v období nestabilnej politickej situácie.
Prvú výpravu skúmajúcu Tunguskú záhadu započal až mineralóg Leonid Kulik. Aj keď výskum neprebiehal v samotnom epicentre, priniesol niektoré zaujímavé fakty. Hlavným prekvapením výpravy bolo, že sa nenašiel žiadny kráter po meteorite. V 50. rokoch bolo podniknutých viacero výprav, ktoré sa snažili nájsť zbytky po meteorite.
Tie sa nenašli a objasňujúce výsledky nepriniesli ani analýzy vzoriek pôdy. Nenašli sa chemické prvky ani zlúčeniny, ktoré by mohli naznačovať, že tu došlo k explózii meteoritu.
Uvažuje sa tak nad tým, že výbuch nebol spôsobený meteoritom, ale malou planétkou či kusom Enckeovej kométy. Taliansky tím v roku 2006 zase uviedol, že našli jazero, ktoré pokladajú za kráter dopadu tunguského meteoritu. Ich zistenia však iní vedci zavrhujú.
Čeľabinsk a Tunguská záhada
V roku 2013 zasiahol mesto Čeľabinsk meteorit. Ten pre vedcov priniesol množstvo modelov na skúmanie a simulovanie Tunguskej udalosti. Na základe štatistík pracovali s rôznymi simuláciami a teóriami. Najhodnovernejšie výsledky hovorili o tom, že Tunguskú záhadu pravdepodobne spôsobilo vesmírne kamenné teleso o rozmeroch 50 až 80 metrov, ktoré vstúpilo do atmosféry rýchlosťou zhruba 15,3 km/s, teda 55-tisíc km/h a vybuchlo nad povrchom vo výške asi 14 kilometrov pri sile do 30 megaton TNT.
Kde je pravda?
Ako to už býva, v priebehu rokov vzniklo aj niekoľko bizarných či menej pravdepodobných teórii. Ak si odmyslíme tie, ktoré sú predmetom skôr populárnej literatúry, ostáva nám napríklad výbuch nahromadeného zemného plynu. Menej pravdepodobné tvrdenie je o výbuchu prirodzenej vodíkovej bomby – deutéria v kométe.
Skutočnú príčinu Tunguskej záhady sa asi tak rýchlo odhaliť nepodarí. Aj táto udalosť nám však ukazuje, ako je naša planéta zraniteľná voči vonkajším vplyvom vesmíru a ako môže, prakticky z okamihu a kdekoľvek na Zemi, nastať výbuch masívnych rozmerov, ktorý dokáže zničiť tisícky kilometrov štvorcových. V tomto prípade bolo veľkým šťastím, že výbuch nastal práve na tomto mieste. Škody utrpeli najmä stromy či divé zvieratá, no ľudí výbuch prakticky nezasiahol ani významne neovplyvnil. Len ťažko by sa nám ale predstavilo, čo by sa stalo, ak by vesmírne teleso, čo výbuch spôsobilo, spadlo o niekoľko tisíc kilometrov ďalej.
Stačí si porovnať Čeľabinský meteorit, ktorý spôsobil značné škody a zranil v meste viac ako tisíc ľudí. Pri porovnaní s Tunguským meteoritom však ten Čeľabinský pôsobí ako „hračka“ Tunguský bol totiž 50- až 100-násobne silnejší.
Nahlásiť chybu v článku