Už niekoľko desaťročí ľudia po celom svete uvádzajú, že počujú podivný tón v pozadí, ktorý ale ostatní nepočujú. Jav dostal pomenovanie „The Hum“ a pravidelne sa objavuje na zoznamoch najväčších nevyriešených záhad. Vedci sa ale domnievajú, že možno majú vysvetlenie.
správy od nás budete mať ako prví.
Ľudia počujú niečo, čo vedci nevedia vysvetliť
Ako informuje web Science Alert, v priebehu desaťročí prišli vedci s rôznymi teóriami – od priemyselného hluku až po mimoriadne citlivý sluch. Zdroj zvuku však (aspoň v niektorých prípadoch) môže byť omnoho bližšie, ako sa ľudia nazdávajú.
Podľa tímu pod vedením audiológa Bonifaza Baumanna môže v niektorých prípadoch ísť o tinitus v nízkofrekvenčnom rozsahu. To neznamená, že ním trpí každý, kto zvuk počuje. Zdroj sa však podľa expertov môže často nachádzať v sluchovom systéme jedinca, a nie vo vonkajšom svete.
Prvýkrát sa o jave „The Hum“ začalo diskutovať v 70. rokoch. Ľudia v britskom Bristole sa vtedy začali sťažovať na nízkofrekvenčný zvuk v pozadí, ktorý sa pohyboval na úrovni okolo 50 hertzov. V nasledujúcich desaťročiach sa objavovali ďalšie a ďalšie správy z celého sveta, vrátane Austrálie, Nového Zélandu a viacerých miest v Severnej Amerike.
Ľudia „The Hum“ opisujú ako trvalý, nízkofrekvenčný zvuk, ktorý môže mať podobu bzučania, hučania, ale aj dunenia. Často ho ostatní ľudia v ich okolí nepočujú. V niektorých prípadoch sa zvuk objavuje a potom mizne. Napríklad ho niekto počuje v noci vo svojej spálni, ale nasledujúce ráno, keď niekam cestuje v metre, zvuk už nie je počuteľný.
Vedci museli zmeniť taktiku
Napriek tomu, že vedci z rôznych oblastí vynaložili značné úsilie, aby záhadu rozlúskli, stále sa to nedarí. Ani dnes nie je možné s istotou potvrdiť, čo vlastne „The Hum“ je a aký je jeho zdroj a príčina. Mnohé výskumy nezistili žiadnu zrejmú príčinu, zatiaľ čo iné identifikovali zvuky, ktoré však nakoniec nedokázali vysvetliť to, čo ľudia počuli.
Isté je, že niektorí ľudia niečo počujú, hoci iní nie. Zdroj sa však jednoducho nájsť nedarí. Vedci ale zmenili taktiku. Prestali sa zameriavať na zdroj zvuku a namiesto toho sa zamerali na ľudí, ktorí ho počujú. Prostredníctvom kampane na sociálnych sieťach sa im podarilo nájsť 28 dobrovoľníkov, ktorí uviedli, že počuli nevysvetliteľné nízkofrekvenčné zvuky. Následne vedci vykonali sériu testov s cieľom zistiť, či sa potvrdia ich dve hlavné teórie.
Môže ísť o známy jav?
Prvá z teórií hovorí, že ľudia, ktorí počujú „The Hum“, majú mimoriadne citlivý sluch, pokiaľ ide o zvuky s nízkymi frekvenciami. V druhej teórii sa vedci zaoberajú možnosťou, že zvuk produkuje telo dobrovoľníkov, nie vonkajší zdroj. Môže ísť o tzv. otoakustické emisie. Tieto zvuky sú bežným vedľajším produktom činnosti vnútorného ucha, sú však zvyčajne natoľko slabé, že si ich ľudia neuvedomujú.
Výsledky experimentu, ktoré boli publikované v časopise PLOS One, naznačujú, že „The Hum“ je pre niektorých ľudí subjektívnym zážitkom. Trvalé, subjektívne vnímanie zvuku bez identifikovateľného vonkajšieho zdroja má názov tinitus.
Hoci to nie je vysvetlenie pre každý jeden prípad, kedy človek počuje podivný zvuk, u niektorých ľudí môže byť skutočne kľúčom k vyriešeniu záhady. To, že ide o subjektívny zážitok, ale neznamená, že si to človek len predstavuje. Ide o reálny jav a problém, na ktorý v súčasnosti neexistuje liek. Odborníci však neúnavne hľadajú odpovede.
Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si napríklad náš článok o unikátnej fosílii.
Nahlásiť chybu v článku