Pred štyridsiatimi rokmi strávili dvaja vedci leto mapovaním vrstiev hornín na ostrove James Ross, ktorý leží pri juhovýchodnom pobreží Antarktídy. Našli fosíliu, ktorá ale ostala nasledujúcich niekoľko desaťročí nedotknutá. Teraz sa ukázalo, že je nesmierne vzácna.
Mimoriadne vzácny exemplár
Ako informuje web Science Alert, britský geológ Michael Thomson a nemecký geológ a paleontológ Reinhard Förster našli na Antarktíde pred 40 rokmi viacero fosílií. Objavili okrem iného stopy bezstavovcov a rastlín, šupiny rýb a stavec, ktorý si so sebou odniesli späť do Spojeného kráľovstva. Thomson stavec, ale aj ostatné nálezy zbežne nakreslil a popísal vo svojich poznámkach.
Podrobnejšej analýze bol stavec podrobený až o niekoľko desiatok rokov neskôr, dovtedy ležal odložený v zásuvke archívu Britského antarktického výskumného ústavu. Ukázalo sa však, že to bol mimoriadne vzácny objav.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Antarktídu si bežne s dinosaurami nespájame
„Keď som kosť pred pár rokmi po prvýkrát zbadal v našich zbierkach, tušil som, že ide o dinosaura,“ vyjadril sa paleontológ Mark Evans. Evansovi a jeho kolegom sa teraz podarilo potvrdiť, že ide o mimoriadne vzácny exemplár – kosť z hornej časti chvosta sauropoda, ktorý žil na Antarktíde v neskorej dobe kriedy.
Keď je reč o Antarktíde, nie veľa ľudí si ju spája práve s dinosaurami. Na tomto kontinente sa zatiaľ našlo najmenej fosílií zo všetkých. To však môže súvisieť s ľadovou pokrývkou, ktorá tu nebola v čase, keď tu zem brázdili dinosaury.
Najstarší exemplár antarktického dinosaura
Zatiaľ sa podarilo nájsť len 12 druhov, a to na miestach, kde je menej ľadu a viac odhalených skál. Dinosaurus, ktorého Evans a jeho kolegovia identifikovali, je však teraz oficiálne najstarším exemplárom antarktického dinosaura, aký bol kedy nájdený. Je to zároveň len druhá fosília sauropoda, ktorú sa na Antarktíde podarilo objaviť.
Zaujímavé je, že vzhľadom na to, o akého dinosaura ide, je fosília pomerne malá. Odborníci sa preto domnievajú, že možno išlo o mláďa alebo síce dospelého, no vzrastom malého jedinca. Vedcom sa dinosaura podarilo identifikovať a zaradiť na základe špecifického tvaru stavca. Na jednej strane je možné vidieť konkávne vtlačenie a na druhej strane zodpovedajúci konvexný povrch.
Vedci dúfajú, že sa im podarí získať viac cenných informácií
Na základe tejto charakteristiky, ale aj vnútorných štruktúr dinosaura Evans a jeho tím zaradili medzi titanosaury rodu Lithostrotia. Vedci dúfajú, že sa im podarí získať ešte viac informácií, ktoré pomôžu upresniť, akému dinosaurovi stavec patril. Zatiaľ sa ale domnievajú, že by mohlo ísť konkrétne o Muyelensaurus pecheni.
Jeho pozostatky sa podarilo objaviť už napríklad aj v Argentíne. Experti dúfajú, že sa im aj vďaka tejto fosílii podarí získať viac informácií o tom, ako sa kedysi dinosaury presúvali po starovekej pevninskej masívnej Gondwane. Antarktický kontinent, ako ho poznáme v súčasnosti, bol totiž v prehistorickej minulosti vtiahnutý medzi Austráliu a južné časti Afriky a Južnej Ameriky, dozvedáme sa zo štúdie publikovanej v časopise Acta Paleontologica Polonica.
Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy a histórie, pozrite si napríklad náš článok o náleze enormného megalodona, ktorý urobil odborníkom nesmiernu radosť. Výskum najstarších období našej planéty je pre vedcov mimoriadne náročný. Získať presné informácie o živočíchoch, ktoré dávno vyhynuli, môže byť tantalovským utrpením. Megalodon je toho učebnicovým príkladom.
Nahlásiť chybu v článku