Počasie posledných dní by sa dalo opísať ako skutočne extrémne a Slovensko zažíva horúčavy ako nikdy predtým, a to doslova. Včera bol totiž prekonaný slovenský teplotný rekord, dokonca hneď na troch miestach, a deň predtým boli prekonané rekordy aj vo viacerých krajinách.
Hodnota nového slovenského rekordu je rovných 41 stupňov Celzia. Nameraný bol na zrážkomernej stanici v Turni nad Bodvou v okrese Košice-okolie. S prehľadom tak bol prekonaný absolútny teplotný rekord z júla 2007, keď v Hurbanove namerali 40,3 stupňa Celzia. Informovali o tom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Najvyššie teploty vzduchu (rekordy) SHMÚ zaznamenal aj na zrážkomerných staniciach Štrkovec v okrese Rimavská Sobota, a to 40,6 stupňa Celzia. SHMÚ zaznamenal rekordy aj na klimatologickej stanici Mužla v okrese Nové Zámky, a to 40,5 stupňa Celzia.
Rekordy nemali šancu
Priemerná denná teplota vzduchu dosiahla na mnohých meteorologických staniciach Slovenska vysoké hodnoty. „Tie hodnoty boli také vysoké, že napríklad 28. júna priemerná denná teplota vzduchu v Bratislave na letisku dosiahla 32,4 stupňa Celzia, čo je iba 0,2 stupňa Celzia od rekordnej hodnoty. Tá stále zatiaľ ešte platí pre Piešťany, je to 32,6 stupňa Celzia z 8. augusta 2013,“ povedal Pavol Faško z SHMÚ. Bolo pritom aj veľmi sucho a minulý týždeň boli zrážky na našom území mimoriadne vzácne.
Nové národné rekordy pritom hlásia aj z Poľska, Česka či z Nemecka, všade nad 40 stupňov Celzia. O tom, čo sa aktuálne s počasím deje, či budú extrémy považované za nový štandard a čo takéto, priam až pekelné teploty spôsobuje, sme sa porozporávali s meteorológom spoločnosti GOSPACE LABS/Meratch Miroslavom Šingerom, ktorý vyučuje aj meteorológiu na FMFI UK.
Čo presne spôsobilo túto masívnu vlnu horúčav?
Synoptickou príčinou masívnej vlny horúčav je postupný vývoj horúcej rozsiahlej blokujúcej anticyklóny. Pretrvávajúcim prílevom horúceho vzduchu zo severozápadnej Afriky nad juhozápadnú a západnú Európu vznikol tzv. „heat dome”, ktorý zablokoval štandardnú západnú cirkuláciu. Zotrvával tak nad oblasťou dlhšiu dobu, bez výraznej zmeny, a len pomaly sa začal presúvať ďalej na východ.
Od západu sa tak postupne ohrievala aj stredná Európa, čo sme pozorovali aj v uplynulých dňoch. V súčasnej situácii je navyše vzduchová hmota extrémne teplá, a tak jedna krajina za druhou postupne zaznamenali národné rekordy najvyššej dennej teploty, vrátane Slovenska.
Čaká nás počas leta ešte viacero takýchto extrémov?
Málo zimných zrážok a pokračujúce sucho na jar viedli k výraznému vysušeniu veľkej časti strednej Európy. To sú vhodné podmienky pre zosilňovanie horúčav. V prípade prílevu veľmi teplého vzduchu sa tak vzduch môže ohriať ešte výraznejšie, čo vedie k ďalšiemu vysušovaniu krajiny.
Jedna vlna horúčav tak vytvára podhubie pre ďalšiu. Navyše, klimatologicky najhorúcejší mesiac je ešte len pred nami. Už len z tohto pohľadu je pravdepodobné, že sa môžu vyskytnúť aj ďalšie vlny horúčav. V predpovedných modeloch sa nejaké náznaky už objavujú v druhej júlovej dekáde, najmä v západnej Európe. Ale na podrobnosti je ešte priskoro.
Je toto nová realita pre jún? Aký vývoj očakávate po ďalšie roky?
Júnové národné rekordy v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku či Holandsku, ale aj na Slovensku, sa za posledné desaťročie objavujú prakticky každých niekoľko rokov, čo je úplný odklon od 20. storočia. S otepľovaním klímy sa teplá časť roka predlžuje, vlny horúčav sú intenzívnejšie a veľmi silné sa tak môžu vyskytnúť aj v júni, ako vidíme aj na súčasnej vlne.
Kde je vlastne strop, ktorý by mohli krajiny v strednej Európe zvládnuť?
Ak sa pýtate na možné teplotné maximum, tak nie je možné to zhora jednoznačne ohraničiť.
Ako veľmi nás ovplyvňuje El Niño?
ENSO vplyv na európske leto je vo všeobecnosti slabý. Oveľa silnejšiu rolu hrajú severo-atlantické anomálie.
Je takéto počasie dôkazom klimatickej zmeny?
Konkrétna vlna horúčav nemusí nutne byť dôkazom klimatickej zmeny. Viacero výskumov však poukázalo na to, že globálne oteplenie násobne zvyšuje pravdepodobnosť takýchto vĺn a zvyšuje ich intenzitu o 2 až 4 °C oproti predindustriálnej klíme.
Trend ich zvýšeného výskytu aj intenzity je v posledných rokoch jasne badateľný. Navyše, to, čo pozorujeme – desiatky až stovky staníc s prelomenými absolútnymi rekordmi v jednej krajine v rámci jedného týždňa – má v stacionárnej klíme pravdepodobnosť stotín percenta.
Čo by pri takýchto teplotách mali robiť mestá?
Krátkodobo sa dá napr. umiestňovať čo najviac verejných chladiacich zón, hydratačných staníc, mať otvorené plavárne a rôzne miesta s klimatizáciou. Veľmi dôležitá je cielená intervencia na rizikové skupiny (seniori, deti, ľudia s chronickými chorobami) a obmedzenie vonkajšej práce počas najteplejších hodín, skrátenie pracovnej doby v neklimatizovaných kancelárskych priestoroch.
Ďalej je možné zamedziť akumulácii tepla aj použitím vhodného typu a farby povrchov (svetlé strechy a chodníky), vysádzať a hlavne nevyrubovať stromy a zeleň (jeden mohutný strom zníži lokálnu teplotu aj o 10 °C, stačí sa prejsť parkom a potom betónovým námestím), a potom ďalšie ako permeabilné povrchy, vodné prvky a vetracie koridory v územnom plánovaní.
Dlhodobo je vhodné prejsť na tzv. modro-zelenú mestskú infraštruktúru, garantovať klimatizáciu v nemocniciach, školách a domovoch dôchodcov a pod. a tepelnú odolnosť zahrnúť ako dôležitý parameter do stavebných predpisov.
Drew Barrymore bola ako 13-ročná závislá od drog, musela čistiť záchody. Dnes je legendou Hollywoodu
Slovák nám popísal, ako takmer prišiel o peniaze. Ak sa chystáte cestovať, vieme, na čo si dať pozorNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku