Giulia má 29 rokov a v meste Longyearbyen na Špicbergoch sa ocitla približne ako 24-ročná čerstvá absolventka univerzity. Za jej presťahovaním pritom stála obyčajná náhoda: „Vôbec som neplánovala presunúť celý svoj život na Arktídu,“ hovorí Talianka, ktorú do najsevernejšieho mesta na svete zavialo až z Terstu.
správy od nás budete mať ako prví.
Keď pred rokmi promovala, ocitla sa na rázcestí medzi akadémiou a vstupom do pracovného života: „Vyštudovala som inžinierstvo a rozhodne som sa nechcela hneď zavrieť do kancelárie. Túžila som ešte trochu cestovať a spoznávať svet.“
A tak začala hľadať pracovné príležitosti v Nórsku, na Islande aj v ďalších kútoch Európy. Poslala niekoľko životopisov a prihlásila sa do viacerých programov pre záujemcov o prácu v zahraničí. Talianke, ktorá pravidelne pridáva zábery zo svojho života aj na svoj YouTube kanál, sa s ponukou práce ozval najrýchlejšie zamestnávateľ z jednej konkrétnej lokality. A, ako už isto tušíte, tou lokalitou boli Špicbergy.
Špicbergy sú arktickým súostrovím medzi Nórskom a severným pólom. Patria Nórsku, no vďaka medzinárodnej zmluve z roku 1920 majú špecifické postavenie. Ide o dohodu, ktorá garantuje demilitarizáciu územia. Občanom signatárskych krajín zase dáva právo obchodovať, loviť a vykonávať tu vedecký výskum.
Dnes tu žije len pár tisíc obyvateľov a väčšina z nich (vrátane Giulie) žije v meste alebo v blízkosti mesta Longyearbyen. O tomto meste hovoríme ako o najsevernejšom meste na svete, a to napriek tomu, že existujú aj severnejšie osady. Ide totiž o najsevernejšie „plnohodnotné“ mesto, ktoré disponuje civilnou komunitou, samosprávou aj základnou infraštruktúrou.
Okrem mesta Longyearbyen sa na ostrovoch nachádzajú aj ďalšie osídlenia: ruská bansko-výskumná osada Barentsburg, takmer opustené niekdajšie banícke mesto Pyramiden, medzinárodná výskumná stanica Ny-Ålesund alebo poľská arktická stanica Hornsund.
Na Špicbergoch si sa ocitla šťastnou zhodou okolností… Ale prečo si sa v Arktíde neskôr rozhodla usadiť?
Zasnežené a chladné prostredie mi bolo vždy veľmi blízke. Aj v Taliansku sme mali dom v horách a milovala som lyžovanie, zimné prechádzky… Mala som pocit, že sa chcem k týmto zážitkom a emóciám vrátiť.
A hoci pochádzam z pobrežného mesta Terst, nikdy som sa nevedela stotožniť s láskou k životu pri mori. Všetci moji priatelia to zbožňovali, no keď ma volali na pláž, ja som radšej zostala doma. Asi budem mať proste zimu „v povahe“.
Vonku máte práve 10 °C, my na Slovensku sme už stihli zažiť prvé trópy roka.* Ako vyzerá z hľadiska teploty na Špicbergoch zvyšok roka?
*(rozhovor prebehol 10. júna 2026)
Obývané Špicbergy nepatria medzi najchladnejšie miesta na planéte. Nie je to ako v Jakutsku, pretože sa nachádzame blízko mora vo fjorde.
V meste (Longyearbyen) som síce zažila aj -36 °C, ale to sú skôr výnimočné teploty, ktoré zažiješ maximálne raz do roka. Minulý rok bol najväčší extrém asi len -20 °C, a aj toto obdobie do týždňa skončilo. Bola to teplá zima. Štandardne je tu tých -10 až -15 °C v zime a zhruba 7 °C v lete – teploty sa však počas leta vedia vyšplhať až na 20, možno 21 °C.
A, samozrejme, ak by si vošla viac do vnútrozemia, teploty významne klesnú. Tam môžeš zažiť aj tých -45 °C.
Aký drahý je život na Špicbergoch v porovnaní s pevninskou Európou?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- aké sú ceny za bývanie, potraviny či letenky;
- aké sú platy a čím si na Špicbergoch ľudia zarábajú;
- či bolo náročné sa v Arktíde usadiť;
- aký je život počas polárnej noci;
- aké je žiť na jednom mieste s medveďom bielym;
- prečo sa k lekárovi chodí aj letecky;
- či je tu naozaj „nelegálne“ zomrieť;
- a ešte oveľa viac.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Nahlásiť chybu v článku