Atlantická rada je think-tank z Washingtonu zameraný na medzinárodné vzťahy. Svoje zistenia prezentuje ako scenáre budúcnosti, na ktorých sa podieľali „geopolitickí stratégovia“ a „odborníci na predikciu vývoja“.
správy od nás budete mať ako prví.
Scowcroftovo centrum pre stratégiu a bezpečnosť Atlantickej rady v novembri a decembri 2025 oslovilo s otázkami o budúcnosti 447 respondentov.
Na otázky mali odpovedať respondenti zo súkromného sektora, neziskových organizácií vrátane think-tankov, skupín na ochranu práv a mimovládnych organizácií, vládnych, akademických a vzdelávacích inštitúcií, nezávislých konzultačných firiem a multilaterálnych organizácií. Podľa portálu IFL Science je však aj napriek tomu vhodné brať prieskum s rezervou.
Najväčšou hrozbou je podľa odpovedí v prieskume vojna medzi veľmocami
Respondenti odpovedali na otázku, čo považujú za najväčšiu hrozbu pre prosperitu v nasledujúcich desiatich rokoch. 29,6 % z nich označilo možnosť „vojna medzi veľmocami“. Klimatická kríza skončila až za ňou s 17,4 %.
Nasledovala otázka: „Zažijeme v nasledujúcom desaťročí ďalšiu svetovú vojnu?“ 41,2 % respondentov sa domnieva, že svet do roku 2036 zažije ďalšiu svetovú vojnu. Väčšina z nich (43,3 %) predpokladá, že by takýto globálny konflikt mohol vypuknúť v oblasti Taiwanu, nasledovala východná Európa (24,8 %) a Blízky východ (13,4 %).
Pesimizmu sa respondenti držali aj pri téme jadrových zbraní. Až 84,6 % z nich verí, že si v priebehu nasledujúceho desaťročia tieto zbrane zaobstará aspoň jedna krajina či teritórium. O niečo väčší optimizmus panoval pri otázke ich použitia: 78,5 % respondentov sa domnieva, že v rovnakom časovom horizonte k ich nasadeniu v konflikte nedôjde.
K týmto číslam sa vyjadrila Amy F. Woolfová, uznávaná americká bezpečnostná analytička, ktorá dlhé roky pôsobila v Kongresovej výskumnej službe: „Odpoveď na túto hádanku môže byť zrejmá v obavách respondentov z možného šírenia jadrových zbraní v Ázii, kde 47 % predpokladá, že jadrové zbrane získa Južná Kórea a 37 % sa domnieva, že ich získa Japonsko,“ spomína.
„Tieto čísla pravdepodobne odrážajú pretrvávajúce obavy z regionálnych hrozieb, vrátane ambícií Číny a rastu jadrového arzenálu Číny aj Severnej Kórey… Môžu tiež odzrkadľovať pochybnosti o spoľahlivosti jadrového odstrašovania zo strany USA a o dôveryhodnosti amerických bezpečnostných záväzkov voči spojencom. V Európe tieto obavy občas vedú k diskusiám medzi spojencami USA o vývoji vlastného, nezávislého jadrového odstrašovania.“
Hviezdne vojny do roku 2036?
Viac než polovica respondentov predpokladá, že v budúcnosti môže dôjsť k priamemu vojenskému konfliktu, ktorý sa aspoň čiastočne odohrá aj vo vesmíre. Ešte silnejšie sa prejavuje obava z autonómnych systémov: 76,3 % respondentov verí, že umelá inteligencia (AI) bude na bojiskách prijímať rozhodnutia majúce za následok smrť bez zásahu človeka v procese rozhodovania.
Zaujímavý kontrast prináša širší pohľad na AI. Tí istí respondenti sú vo všeobecných otázkach skôr optimistickí a 56 % očakáva, že vplyv AI bude v najbližších rokoch pozitívny alebo veľmi pozitívny. Zároveň 57,9 % verí, že do roku 2036 by sme mohli dosiahnuť AGI. Ide o všeobecnú umelú inteligenciu schopnú rovnakého alebo vyššieho výkonu než človek v širokej škále úloh.
Toto tvrdenie prichádza rok po tom, ako v marci 2025 dospelo celkovo 475 výskumníkov v spoločnom prieskume k inému záveru. Podľa nich je „veľmi nepravdepodobné“, aby bolo možné dosiahnuť všeobecnú umelú inteligenciu (AGI) prostredníctvom súčasného prístupu k vývoju AI.
Ako poznamenáva Atlantická rada, respondenti sú teda celkovo optimistickejší než široká verejnosť v USA, no zároveň rastie aj ich obava z negatívnych dôsledkov AI (medziročne o niekoľko percentuálnych bodov).
Prečo treba brať prieskum s rezervou?
63,1 % respondentov v odpovedi na všeobecnú otázku, či bude svet o 10 rokov horší, súhlasilo. Ako však tvrdí portál IFL Science, „prieskum treba brať s rezervou“. Vysvetľuje, že má ísť o samovyberajúcu sa skupinu respondentov. Tým môže vznikať prirodzené skreslenie. „V takýchto prieskumoch existujú inherentné predsudky už v tom, kto sa vôbec rozhodne prieskumu zúčastniť,“ uvádza portál.
Až polovica respondentov pochádza zo Spojených štátov a 76 % sa identifikuje ako muži. Vzorka tak podľa IFL Science odráža špecifickú komunitu „expertov“ a „geostratégov“ viac než globálny názor.
IFL Science zároveň dodáva, že výrazná „americkosť“ vzorky môže výsledky posúvať smerom k pohľadu typickému pre USA, nie k názoru „expertov“ v globálnom meradle. Aj v rámci tejto skupiny pritom nevybočuje z bežnej miery optimizmu či pesimizmu.
Nahlásiť chybu v článku