Viete kde skončí váš starý počítač, chladnička či mobil? Mesto Agbogbloshie je cintorínom nepotrebnej elektroniky a miestnym obyvateľom to spôsobuje obrovské problémy

Toto mestečko s takmer nevysloviteľným názvom Agbogbloshie, mnohí prirovnávajú k Sodome a Gomore. A veru majú na to oprávnený dôvod. Toto miesto totiž to nemá žiadnu budúcnosť. Stala sa z neho (ne)dobrovoľná skládka elektronického odpadu, ktorý končí tam, kde vždy. V tých najchudobnejších krajinách.

Na začiatku vám položíme jednoduchú otázku. Koľko telefónov ste už vystriedali? Predpokladajme, že 5 až 10 kusov. Vždy sa nájde dôvod na výmenu. No ak sa zamyslíme nad tým, koľko ľudí v súčasnosti využíva nielen mobily, ale aj počítače, notebooky či tablety, vyjde nám desivá spotreba elektronických zariadení. Plasty už ako tak vieme recyklovať. No čo si počať s nepotrebnou elektronikou? „Najlepšie“ je zozbierať ju z Ázie, Ameriky či Európy a šupnúť tam, kde by nám nebola toľko na očiach. Štát, Ghana, na západe Afriky predsa nezaujíma (takmer) nikoho. Škoda by ho bolo nevyužiť…

Pohľad pre bohov

Na počiatku tohto „bordelu“ bol dosť nepodarený nápad. Niekto chcel pomôcť Afrike dosť nešťastným spôsobom, neuvedomujúc si, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Presne tak to bolo aj v prípade tohto mestečka. V deväťdesiatich rokoch sa síce staré, ale stále funkčné počítače z druhej ruky, vo veľkom posielali práve do západnej Afriky. Niekto chcel zmierniť priepasť medzi bohatými a chudobnými. Kto má na počítač, ten predsa nemôže byť chudobný, však? No všetko sa nepekne zvrtlo. Nepotrebnej či nefunkčnej elektroniky pribúdalo v Agbogbloshie čoraz viac, až sa mesto premenilo na elektronické smetisko. Aby toho nebolo málo, pribúdali utečenci, ktorí utekali z vojnového konfliktu. Niekedy stačí len málo a žalostná situácia je na svete.

Raj pre šmelinárov, no pre miestnych smrteľné riziko

Prečo s tým nikto nič nerobí? Pokusy sú, no žiaľbohu ostávajú len na papieri. Bazilejský protokol OSN mal zabrániť nadmernému dovozu elektroodpadu do Agbogbloshie. To je síce pekné, no najväčší dovozca, USA, tento protokol nepodpísal. Okrem toho, bazilejský protokol nie je až tak striktný, a tak ročne končia milióny elektroodpadu práve v tomto smutnom mestečku. Mnohí to obhajujú tým, že miestni aspoň majú zdroj príjmov. Ale nie je všetko tak, ako sa zdá. Už malé šesťročné deti začínajú pracovať v tomto nebezpečnom priemysle. Pri hľadaní cenného kovu prichádzajú do kontaktu s kadmiom, arzénom, ortuťou, olovom a inými nebezpečnými látkami. Ich mizerná mzda je necelých päť dolárov na deň. A daň za túto prácu je naozaj obrovská. Často zomierajú ako dvadsaťroční na rakovinu spôsobenú práve zdraviu škodlivými látkami.

Ešte sa pamätáte na to, čo sme sa v škole učili o chladničkách? Freón je oveľa škodlivejší, než si myslíte

Viac ako tretina obyvateľov tohto mestečka žije pod hranicou chudoby. Preto je pre nich práca s nebezpečným elektorodpadom nevyhnutným zdrojom obživy

Aj toto je smutným dôsledkom našej modernej doby. No ak sa nebudeme sústrediť len na konzum, máme šancu to zmeniť. A nabudúce, keď si po pár mesiacoch budete musieť „nutne“ kúpiť nový telefón, zamyslite sa nad tým, aký dôsledok môže mať váš čin na celú spoločnosť.

Pozri aj: Považujú ich za vandalov a keď idú športovať, volajú na nich políciu. Pýtali sme sa preto skejterov, čo robia okrem toho, že skejtujú

all-that-is-interesting.com