S Európou to môže o pár rokov vyzerať inak. Putin ráta len s jedným scenárom, má jasný plán

Bývalý minister zahraničných vecí Pavol Demeš v relácii 1 na 1 otvorene pomenoval štyri roky plnoformátovej vojny na Ukrajine ako zásadné zlyhanie Moskvy. Hovoril o vojenskom vývoji, geopolitických dôsledkoch konfliktu, rozšírení NATO, oslabenej globálnej architektúre aj o vnútorných sporoch v Európskej únii.

Demeš označil výsledok ruského ťaženia jasne. „Zo strany Ruska je to debakel.“ Podľa neho sa nenaplnili základné ciele invázie. Ukrajina sa nezrútila, jej vedenie nepadlo a štát si udržal funkčnosť aj medzinárodnú podporu. Z pôvodnej predstavy o rýchlom obsadení Kyjeva sa stal zdĺhavý konflikt bez rozhodujúceho víťazstva. Rusko síce kontroluje časť územia, no strategický obrat sa nekonal. „Nielen to, že po štyroch rokoch nedošlo k denacifikácii, Volodymyr Zelenskyj neušiel z krajiny a nedosadili bábku.“

Ukrajina je silnejšia, než bola

Jedným z paradoxov vojny je podľa Demeša fakt, že Rusko chcelo Ukrajinu oslabiť vojensky, no výsledok je opačný. „Ukrajina má dnes asi 800-tisícovú armádu, naučila sa viesť úplne nové moderné formy boja, naučila sa vyvíjať vlastné drony.“ Ukrajina prešla transformáciou, technologicky sa posunula a vybudovala kapacity, ktoré pred rokom 2022 nemala. Konflikt ju podľa neho nezlomil, ale zásadne zmenil.

Demeš spochybnil obraz Ruska ako globálnej vojenskej superveľmoci. „Rusko sa neukázalo ako vojenská veľmoc. Bola to len nejaká pozlátka.“ Vojna podľa neho odkryla logistické slabiny aj problém s dopĺňaním strát. Pripomenul aj nábor mimo tradičných zdrojov. „Rusi začali robiť nábor dokonca aj medzi severokórejskými vojakmi, robia nábor v Afrike.“ To podľa neho naznačuje vyčerpanie domácich kapacít.

Konflikt oslabil aj Európu

Jedným z deklarovaných cieľov Moskvy bolo zastaviť rozširovanie NATO. Realita je podľa Demeša presne opačná. „Rusko získalo na hranici viac ako 1300 kilometrov hraníc s NATO a veľmi bojaschopnú populáciu a armádu.“ Vstup Fínska a Švédska do Aliancie zásadne zmenil bezpečnostnú mapu Európy. Rusko dnes susedí s krajinami, ktoré majú vysokú obrannú pripravenosť a silnú mobilizačnú schopnosť.

Demeš zároveň upozornil, že vojna nemá dôsledky len pre Moskvu. Nie je to podľa neho iba príbeh oslabenia Ruska. Tento konflikt oslabil aj Európu a globálnu ekonomiku. Zvýšil obranné výdavky, narušil obchodné toky a destabilizoval medzinárodné prostredie. Podľa jeho slov však ide o širší zápas, ako len o územie Ukrajiny.

Ide aj o bezpečnosť Európy

V tejto chvíli podľa Demeša nejde len o samotnú Ukrajinu. Ukrajina bráni aj bezpečnostný rámec, ktorého súčasťou sme aj my. Pripomenul, že na začiatku invázie Vladimír Putin hovoril o návrate bezpečnostného usporiadania do obdobia pred rokom 1997. Takýto scenár by podľa neho znamenal spochybnenie členstva viacerých krajín v Európskej únii a NATO. Nešlo by teda iba o regionálny konflikt, ale o zásadnú zmenu európskeho poriadku.

Demeš poukázal aj na globálny rozmer. Podľa neho sa Vladimírovi Putinovi podarilo rozvrátiť aj systém OSN, keďže Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady. Mechanizmy, ktoré predtým slúžili na vyjednávanie mieru alebo riešenie konfliktov, sú dnes paralyzované. To podľa neho oslabuje celý multilaterálny poriadok, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne na princípe územnej celistvosti a suverenity štátov.

Rokovania bez prímeria

V otázke mierových rozhovorov bol Demeš kritický. „Rusi neukázali zatiaľ ani náznak dobrej vôle.“ Bez zastavenia útokov na civilné ciele a bez dočasného prímeria podľa neho nemá zmysel hovoriť o zásadnom prelome. „Pokiaľ Rusi nebudú ochotní ukázať dobrú vôľu prímerím, tak rozprávať o diplomatických rokovaniach je fantazmagória.“ Kľúčom sú podľa neho územné otázky a bezpečnostné garancie pre Ukrajinu.

Demeš odmietol tvrdenia, že Európska únia zlyháva. „Európska únia nikdy nebola taká rýchla v dosahovaní zhody, nikdy nebola taká odhodlaná angažovať sa v pomoci komukoľvek v takých objemoch, vo flexibilite, ako je to v prípade Ukrajiny.“ Podľa neho práve Európa dnes nesie hlavné bremeno finančnej a vojenskej podpory Kyjeva.

Kritika postoja Slovenska a Maďarska

Na adresu Budapešti a Bratislavy bol otvorený. „Viktor Orbán je dnes na okraji množstva a Robert Fico sa, bohužiaľ, k nemu dostal. Aj spôsob, ako sa teraz obaja správali pri príležitosti 4. výročia, bol taký hanebný, že prebehol masovo komunikačne prostriedkami po celom svete v zásade, pretože oni dvaja podkopávajú jednotu a Európska únia zas na nich vyzrie, nájde spôsob, aby oni neblokovali jednak pomoc Ukrajine a aby nenarušovali chod Európskej únie, ktorá vždy verila, že je postavená na konsenze a nie na takýchto krokoch, ako títo dvaja predvádzajú.“

Zároveň varoval pred dôsledkami takéhoto správania. „Slovensko a Maďarsko veľmi doplatia na tento druh správania, ktoré teraz predvádzame. 

Vojna tak podľa Demeša nie je len konfliktom o územie, ale skúškou medzinárodného poriadku, európskej jednoty a schopnosti demokratických štátov reagovať na agresiu.

Pozri aj:

Jakub Pohle o cestách na Ukrajinu: Keď človek vidí dve hnedé škvrny veľkosti malých detí,…