Do vzdušného priestoru Rumunska vstúpil v noci na piatok ruský dron, oznámilo to rumunské ministerstvo obrany. Bezpilotné lietadlo podľa vyhlásenia rezortu narazilo do strechy bytového domu v meste Galati, v dôsledku čoho vypukol požiar. Dve osoby utrpeli ľahké zranenia.
Dron podľa vyhlásenia zasiahol byt na desiatom poschodí, pričom explodoval celý náklad výbušnín. Evakuovaných bolo približne 70 ľudí. Požiar sa medzičasom podarilo uhasiť. Rusko v noci podľa ministerstva obnovilo dronové útoky na civilné objekty a infraštruktúru na Ukrajine v blízkosti hranice s Rumunskom.
Rumunský prezident Nicušor Dan v reakcii vyhlásil, že Bukurešť nepripustí, aby dôsledky vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, ovplyvňovali rumunských občanov. „Zvolal som dnes zasadnutie Najvyššej rady národnej obrany, aby sme prerokovali dôsledky najzávažnejšieho incidentu, ktorý zasiahol územie krajiny od začiatku útočnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine. Prijmeme primerané opatrenia voči Rusku,“ oznámil.
Slovenská reakcia
Taký slovenský premiér Robert Fico však bol oveľa opatrnejší, a to aj v porovnaní s ostatnými krajinami. Vyjadril plnú solidaritu rumunskej vláde v súvislosti s dronovým incidentom. Zároveň vyzval na zdržanlivosť pri „siláckych vyhláseniach“. Opätovne žiada aj o otvorenie okamžitého dialógu medzi Európskou úniou (EÚ) a Ruskom.
Severoatlantická aliancia (NATO) aj Európska únia pritom odsúdili Rusko za narušenie rumunského vzdušného priestoru. „Dnes skoro ráno zasiahol dron bytový dom v Rumunsku, keď Rusko zaútočilo na ukrajinskú infraštruktúru v blízkosti hraníc,“ potvrdila na platforme X hovorkyňa NATO Allison Hartová. Podobný postoj zaujala aj predsedníčka EÚ Ursula von der Leyenová, podľa ktorej „ruská agresívna vojna prekročila ďalšiu hranicu“.
Hoci sa prieniky ruských dronov na územie NATO dejú opakovane, tento incident je zrejme doteraz najvážnejší. Interez preto oslovil generála Pavla Macka, aby situáciu ozrejmil a priblížil našim čitateľom, ako by podľa neho malo reagovať NATO či Slovensko. Podobný incident na našom území je pritom podľa neho reálny.
„Myslím si, že v tomto okamihu už nestačí verbálna nóta, lebo doteraz sme tolerovali tie ruské prieniky alebo krátke pády tesne na hranici. Došlo k zraneniu ľudí, došlo k zničeniu bytu. Bol to útok na bytový dom. Je jasné, že to asi nebol úmyselný útok v tom zmysle, že by Rusko chcelo viesť ozbrojený konflikt s NATO, ale je to ozbrojená provokácia, ktorá nemôže zostať nepotrestaná,“ vyhlásil Macko.
Právo na odvetu
NATO by podľa neho malo deklarovať, že je to akt ozbrojeného prieniku. „Nie je to útok, pokiaľ nepreukážeme, že to takto plánovali, ale na druhej strane treba odkomunikovať aj verejne z úrovne NATO, že to vnímame ako úmyselné ruské konanie, ktoré má za cieľ erodovať našu obranu a že skúšajú našu trpezlivosť.“
NATO by malo podľa Macka Rusko upozorniť, že v prípade, že by sa takéto veci opakovali, tak môžeme zničiť nielen letiace objekty, ale že „si vyhradzujeme právo na odvetu aj v tom zmysle, že môžeme zničiť aj to miesto, odkiaľ sú vypúšťané.“ To by už znamenalo zasiahnuť na okupované ukrajinské územie, alebo na územie Ruskej federácie.
Čo sa týka momentálnej reakcie, je tu podľa Macka viacero variantov. NATO môže vyhlásiť bezletovú zónu, samozrejme, musela by súhlasiť Ukrajina, alebo identifikačnú zónu.
„Úplne podľa mňa najlepšie politické gesto by bolo, a NATO by za týchto okolností malo zareagovať tak, že vzhľadom k tomu, že Rusko pokračuje v týchto provokáciách a v prienikoch do nášho vzdušného priestoru, a je to v súvislosti s jeho vojnou na Ukrajine, že jednoducho vyzbrojíme Ukrajincov takými prostriedkami, ktoré dokážu ničiť tieto ruské zdroje tejto hrozby. To znamená prostriedkami ďalekého dosahu. Toto by podľa mňa malo zaznieť,“ vyhlásil generál.
„Nie je normálne, aby Rusi beztrestne útočili do celej hĺbky ukrajinského územia a my sa vlastne stále tvárime, že Ukrajincom nemôžeme dať zbrane ďalekého dosahu. Jednoducho treba im dať také isté zbrane, nie na to, aby ich použili proti Rusom, ale aby Rusi vedeli, že ich majú a držali sa ďalej.“
Aktivácia Článku 5
Na aktiváciu Článku 5 to však podľa Macka zatiaľ nie je. „Z hľadiska pohľadu na článok 5 je to ozbrojený prienik, došlo k použitiu vojenského ozbrojeného prostriedku na území Aliancie, ale nedá sa jednoznačne preukázať, že by to bol aj akt vojenskej agresie ako takej. To znamená, že to bolo plánované ako primárny vojenský útok.“
Ruská taktika je však podľa Macka v tomto prípade jasná. „Jednoducho oni sa snažia robiť všetko pre to, aby nám takéto útoky zovšedneli a potom udrú. A to je presne to, čo nechcú mnohí pochopiť, keď sa bavíme, že Rusko zaútočí na NATO. Rusko nezaútočí na NATO tak, že pôjde do otvorenej vojny, lebo na to momentálne sily nemá. Ale Rusko vie používať takéto provokácie, vymyslieť nejakú etnickú provokáciu a je schopné potom nasadiť svoje sily na časti územia hociktorej členskej krajiny a začať sa vyhrážať jadrovými zbraňami, že pokiaľ nás budete chcieť vytlačiť, tak použijeme jadrové zbrane.“
NATO by preto malo svojou komunikáciou dosiahnuť, aby sa Rusko bálo. „To znamená, náš jazyk musí byť taký, že ten Rus musí tŕpnuť strachom, keď vidí, že mu uletel ten dron na naše územie a nie ho posielať schválne a tvrdiť, že mu uletel, lebo nedá sa vylúčiť, že ide o zámernú provokáciu zo strany Ruska,“ dodal Macko. „Oni budú postupne zvyšovať akoby ten prah citlivosti a vlastne jedného dňa urobia ten prekvapivý úder, ktorý všetci zosmiešňujú.“
Incident na Slovensku je „vysoko pravdepodobný“
Podobný incident je pritom podľa Macka „vysoko pravdepodobný“ aj na našom území. „Ide o opakovaný incident, Rusi toto robia opakovane a nesú plnú zodpovednosť za následky. A takýto jazyk by mal ísť aj z nášho ministerstva zahraničných vecí, pretože nabudúce Rusi omylom napadnú nejaký objekt v Michalovciach.“
Slovensko podľa Macka momentálne nemá na hraniciach takú hustotu pokrytia a také systémy, ktoré by podobný dron zachytili a ktoré by prerušili jeho let. „A nemáme de facto ani legislatívu, ktorá by to tak jednoducho v stave bezpečnosti umožňovala,“ uzavrel Macko.
Nahlásiť chybu v článku