Norimberským procesom, počas ktorého súdili nacistických pohlavárov, sa položili základy moderného medzinárodného súdnictva. Prvýkrát sa definovali a odsúdili zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Norimberský proces, od začiatku ktorého vo štvrtok 20. novembra uplynie 80 rokov, vytvoril aj precedens pre budúce medzinárodné súdne procesy.
Na súdení hlavných predstaviteľov Tretej ríše sa spojenci dohodli na konferenciách v Teheráne (28. november až 1. december 1943) a Jalte (4. až 11. február 1945). Súdny tribunál v Norimbergu zriadili na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov, ktorú podpísali predstavitelia Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva, Sovietskeho zväzu a Francúzska.
Za čo nacistov súdili
Nacistických pohlavárov súdili v štyroch základných bodoch. Za zločiny proti mieru, za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a za účasť na spoločnom pláne alebo sprisahaní. Obvinených tribunál súdil v zložení Donedieu de Vabres, Francis Biddle, Sir Geoffrey Lawrence a Ion Timofejevič Nikitčenko.
Proces otvoril predseda tribunálu Geoffrey Lawrence 20. novembra 1945 v Norimbergu. Mesto si nevybrali náhodne: práve tu sa konali zjazdy nacistickej NSDAP a prijali aj protižidovské zákony. Napriek bombardovaniu zostal justičný palác stáť, no pre proces ho upravili.
Kto pred tribunál neprišiel
Pôvodne malo pred tribunál predstúpiť 24 pohlavárov, no napokon ich bolo 21. Chýbal tajomník Adolfa Hitlera Martin Bormann, súdený v neprítomnosti. Zo zdravotných dôvodov neprišiel Gustav Krupp, samovraždu pred procesom spáchal Robert Ley. Samovraždou sa vyhli aj Adolf Hitler, Joseph Goebbels s manželkou Magdou a ich deťmi, aj vodca SS Heinrich Himmler.
Pred tribunál sa postavili napríklad Hermann Göring, Rudolf Hess, Joachim von Ribbentrop, Wilhelm Keitel, Ernst Kaltenbrunner, Alfred Ernst Rosenberg, Fritz Sauckel či Wilhelm Frick.
Po desiatich mesiacoch a 216 zasadnutiach padli 1. októbra 1946 rozsudky. V 12 prípadoch, vrátane mien ako Martin Bormann, Hermann Göring, Joachim von Ribbentrop či Wilhelm Keitel, išlo o trest smrti.
Doživotia a väzenia
Doživotné tresty dostali Walther Funk, Rudolf Hess a Erich Raeder. Ďalší, napríklad Karl Dönitz, Konstantin von Neurath, Baldur von Schirach a Albert Speer, dostali tresty od 10 do 20 rokov. Tri osoby súd oslobodil.
Rozsudky smrti vykonali 16. októbra 1946. Hermann Göring sa poprave vyhol samovraždou deň vopred. Nasledovali ďalšie norimberské procesy, pri ktorých bolo obžalovaných 185 osôb. Posledný rozsudok padol v roku 1949.
Norimberské procesy čelili kritike ako prejav „spravodlivosti víťazov“, keďže sa nesúdili zločiny spojencov. Zároveň sa považujú za oficiálny začiatok profesionálneho simultánneho tlmočenia.
Nahlásiť chybu v článku